♪ Alžbetka a chyba: Tak je dobrá či nie je?

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 92)

Milý tatinko. Predstav si, raz ráno som napísala čísla, medzi nimi aj 4 a 5. Ale naopak, zrkadlovo. Tak sa mi neskôr z čísel 14 a 15 podarilo napísať 41 a 51. Maminka sa zasmiala a ukázala, kde je problém. Nahnevala som sa, tak som to chcela začarbať. Preto mi porozprávala príbeh o chybe. Aká je dôležitá pomocníčka. Pch, možno. Zrazu spravím chybu pri tebe a ty, tatko, sa nazlostíš! Vedela som to, na chybu sa treba zlostiť!

Maminka mi vysvetlila: Vieš, že je chyba také milé stvorenie? Je učiteľka, učí nás a vedie, pomáha prekonávať prekážky, ukazuje, čo treba opraviť. Je teda opravárka. Ako keď sa pokazí plyšový koník a ja viem, že buď treba vymeniť baterky alebo opraviť káblik. Chyba dvíha prst, zastavuje zrýchlený čas. Chyba ukazuje nepreskúmané územie, znamená nové dobrodružstvá. Má nás rada a chce, aby sme aj my mali radi ju.“ Nuž a keď som sa dozvedela, že existujú súťaže v zrkadlovom písaní, upokojila som sa a písala si ďalej, ako sa darilo. O niekoľko dní neskôr som zrazu písala nezrkadlovo.

A dnes si mlel zrnká kávy ručným mlynčekom! Aj ja chcem takto mlieť! A pomletú kávu vysypať do hrnčeka. Nádherne voní. Lenže moje malé prsty nedokážu prášok sypať tak, aby neskončil na stole, pod stolom, na koberci, v papieroch… Chyba dvíha prst a ukazuje, čo treba ďalej precvičovať! Lenže ty, tatko, si sa nazlostil. Hneváš sa na mňa? Aj na kamarátku chybu? Vyzerá to, akoby bola chyba nepriateľka. A ja som sa s ňou spolčila proti tebe, však? Takto ma to mätie.

Prečo s chybami bojujeme, keď nás učia? Treba bojovať aj s učiteľmi? S vami, keď ma niečo učíte?

Rozbila som tanierik, lebo som pomáhala spratať zo stola. Chyba, že som si naložila viac, než som uniesla. Vyťukala som nesprávne číslo, keď som zvonila babke. Roztrhla som papier, keď som prirýchlo obracala stránky. Zabudla som zavrieť dvere a mačky vbehli dnu. Zabudla som si obliecť ponožky, vyliala som polievku… Sú to chyby ako 41 a 51 – sú zrkadlom toho, ako by to malo byť, no ešte nie je, lebo sa učím. A robíme ich všetci. Aj dedko a babka. A nemajú toľko rokov ako ja. Nesmieme sa preto hnevať – je to, akoby ste vraveli: „Nie je dobré robiť chybu, chyba je zlá.“

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 91)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.