♪ Alžbetka a cudzí: Predstavte sa mi, prosím

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 96)

Milá maminka. Boli sme spolu na koncerte a stretli ste tam priateľov, ktorých som už predtým videla aj ja. Len som si ich nepamätala. Keď si niekoho nepamätáš, ako sa s ním zhováraš? Ja som rovno povedala: „Teba nepoznám.“ Potrebovala som, aby sme sa opäť spoznali. Ja som Alžbetka a ty? Vy sa tiež ospravedlníte, znovu si podáte ruky a poviete svoje mená. Tak to má byť, či nie?

Prečo treba ľudí spoznať? Aby sme vedeli, s kým sa rozprávame, nie? Aj ujovia, na ktorých koncert sme prišli, sa nám najskôr predstavili a dokonca medzi piesňami hovorili o sebe a svojej hudbe. Keď vidím, ako sa správate k ľuďom vy, maminka, zistím, či im môžem veriť alebo sa ich mám báť, pretože niečo nie je v poriadku. Ty sa zhováraš aj s cudzími ľuďmi, maminka, aj keď sa nepoznáte a nepredstavíte. Odpovedáš im na otázky, kde sa nachádza autobusová zastávka, ukazuješ im cestu. Vtedy si nepotrebujeme podať ruku a predstaviť sa? Pre mňa je zaujímavý každý človek, páči sa mi a chcela by som ho spoznať, pretože skrýva veľké príbehy.

Lenže po koncerte ku mne pristúpili cudzí ľudia a pýtali sa ma na hudbu. Nuž, páčila sa mi, ale prečo by som im o nej mala rozprávať? Nezaujímalo ich, či sa mi chce komunikovať. Nepredstavili sa, nepodali mi ruku. Ani vy ste ich nepoznali. Až po odchode sme sa dozvedeli, že to boli známi našich priateľov. Čakali, že im odpoviem. A ja by som to aj spravila, veď mám ľudí rada. Ale ostávam zmätená. Mám odpovedať, nemám, mám veriť, nemám… Môže sa niečo stať?

Nech už je, ako je, predstavte sa nám, deťom, prosím. Hoci ste známi našich známych, hoci vás poznajú moji rodičia, JA vás nepoznám a ak niekto chce odo mňa odpoveď, ja chcem vedieť jeho meno. Zdáme sa vám milučké, zlatučké – no učíte nás nedôverovať každému cudziemu človeku, tak prečo sa potom zrazu správate, že práve vy cudzí nie ste? To, že niekoho poznáte, neznamená, že on pozná vás. Ako to teda s tým svetom okolo je, keď sa neviete o tej „cudzosti“ rozhodnúť? A ako sa máme rozhodovať my, deti?

Alžbetka
Foto Tomáš Farkaš
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet. Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 95)
Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.