Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 84)
Maminka. Veď ty si na mňa zase vypúlila oči! Púliš ich, keď sa nahneváš, ale teraz mi to vysvetli. Nerozumiem, aký je problém. Boli sme ako vždy na prechádzke. Vyskočili sme na bicykel a fičali sme. Po ceste sme namiesto ľudí míňali okolo nás odpadky. Tam ležala plastová fľaša, vo vode plávali namiesto rýb obaly od keksov, na skalách boli namiesto hadov konzervy a obaly od špekáčikov. Nevedela som, že smeti môžeme zahadzovať všade!
To je múdre, však? Keď niekde zjem tyčinku, obal tam nechám. Keď dopijem vodu pri kukurici, nechám v nej fľašu. Keď na ceste zistím, že bundu nepotrebujem, odhodím ju doprostred. Možno ju niekto iný bude potrebovať. Smetiari, keď pôjdu okolo, to zodvihnú. Ľudia isto vedia, čo robia. Tak sa k nim pridám. Že nie???
Tadeto nechodia smetiari? Bunda na cestu nepatrí? Odpadky pod nohy tiež nie? Potkli by sme sa o ne? Príroda si s tým poradí, ale až za stovky rokov? Čo to znamená sto rokov – zajtra? Vravíš „nie“.
Odpadky sú naše, my za nimi stojíme, my nesieme zodpovednosť a my by sme sa o ne mali postarať.
Hm. Tak takto to je. Pozbierať si po sebe. Veď, aj keď odchádzame od babky, upraceme si neporiadok, vyhádžeme špinu, umyjeme riad, pozbierame hračky, vypneme rozprávku. Ak to tak robíme počas návštevy, dokážeme to spraviť aj v prírode, v meste, na chodníkoch! Aj tieto miesta len „navštevujeme“.
Veru, veru. Váh sa mi páči viac, keď v ňom neplávajú obaly, po skalách sa mi lepšie lozí, keď v nich nie sú schované konzervy a po tráve vždy behám bosá, tak bude lepšie, keď v nej nebude rozbité sklo. Lúka je nádherná, keď tu miesto plastových fliaš rastú kvety a bylinky. Čo ale spravíme s jazierkom, v ktorom stále plávajú mastné škvrny?
Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________
Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.
Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 83)
Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.
