♪ Alžbetka a plastelína: Pohyb pod lupou

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 78)

Ako to len spraviť? Pozerám na kresleného Mistr Bína. Pozerám na nádhernú Mášu. Pozerám na plastelínové zvieratká, ako sa hýbu, skáču, brešú. Ako vrtia chvostíkom. Aj ja mám doma fixky, papiere a plastelínu. Keď niečo nakreslím, nehýbe sa to. Len to na mňa pozerá. Samozrejme, prikreslím vedľa ďalší obrázok a už sa psík nepozerá, ale skáče. A na ďalšom dopadá na zem. Ako to urobiť s plastelínou?

Raz mi tatko priniesol malé papiere a maminka mi ukázala, ako mám nakresliť psíka, aby na každom papieri bol na inom mieste a robil inú vec. Teda, nie inú, ale jedinú – aby vyskočil a dopadol. Lenže medzi výskokom a dopadom patrí psík sem a sem, tu sa pripravuje, tu odráža, vyskakuje, že je najskôr nízko, vyššie, najvyššie a potom ide dolu, nižšie, až kým sa nedotkne zeme. To je robota! Tatko zobral papieriky, preskenoval ich do počítača, zoradil a obrázky pustil za sebou. Voilà, psík sa hýbal! Ožil! Takto to robia v rozprávkach!

Lenže plastelínu nenakreslím. Nalepím ju? Použijem špeciálnu plastelínovú fixku? Vravíš mi, maminka, že je to trojrozmerný objekt. Nerozumiem. Vraj nie je sploštený ako kresbičky psíka. Je guľatý, lepkavý, mastný a dá sa modelovať. Tatko vzal fotoaparát, maminka vymodelovala mimozemšťana, teda nejaké čudo. A začala ním hýbať. Dívala som sa a nudila. Vážne, pretože než spravil mimozemšťan pohyb jednou rukou zhora dole, trvalo to. Maminka to robila pomaly a tatko veľa fotil. Veď to budeme mať milión takmer rovnakých obrázkov!

Veru. Tatko fotografie stiahol do počítača, zoradil a pustil. Hádajte, čo?! Ono sa ten mimozešťan hýbal! Ožil a kýval mi! Musím mu zakývať späť, keď ma konečne vidí. To je zvláštne. Takto sa to robí v plastelínových rozprávkach? Aj ja si to chcem vyskúšať, vytvorím si plastelínového alebo kresleného koníka a oživím ho. To je zábava! A je to aj ťažká práca. Ale vďaka tomu viem, že ani ja nerobím mlynské koleso hneď a hotovo. Celý ten pohyb sú vlastne obrázky – ako sa rozbieham, blížim k zemi, dávam na ňu ruky, dvíhajú sa mi nohy, letím vzduchom a dopadám späť na zem, telo sa mi dvíha. Obrázky zložia celý pohyb. Už mi len ostáva vyriešiť jednu otázku. Sme aj my rozprávka?

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 77)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.