♪ Alžbetka a stres: Aké dôležité je DÝCHAŤ

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 90)

Milá maminka. Teraz ti vymenujem niekoľko vecí: stres z ranného vstávania, strach pred písomkou, stres z kričiacej učiteľky, hnev na spolužiaka, hnev za úder, stres z hádky s kamarátmi, úľak kvôli zvoneniu, stres z prikrátkej prestávky, nechuť k jedlu, vlčí hlad na obed, adrenalín z poznámky, adrenalín zo školského dvora, stres z hádky s tatkom, stres, že tu nie si, nechuť písať úlohy, adrenalín z rýchlej jazdy na bicykli, buchot srdca pred spaním, ľahký spánok.

Zvyčajne sa zo stresu otrasiem a idem ďalej. Niektorí kamaráti ho dobre poznajú, iní s ním len začínajú, ako moja kamarátka Alžbetka. Nesmiem zabudnúť naučiť ju to. Čo presne? Keď totiž cítim stres, zabúdam poriadne dýchať. Dych mi buď dochádza, alebo ho zadržiavam, dýcham plytko, nervózne. Nedostáva sa mi vzduchu. Občas mám pocit, že som sa zabudla nadýchnuť. Stres vychádza z brucha, je stiahnuté, preto sa tam veľa vzduchu nedostáva, vieš? Dýcha len hrudník a to nestačí.

A tak sa začali problémy. Málo vzduchu znamená málo kyslíka. Málo kyslíka nemusí hneď znamenať niečo zlé, veď telo sa vie zariadiť. Čo sa ale stane pri takomto dýchaní za desať, dvadsať, tridsať rokov? Počkám a potom ti poviem? Skúsim si to? Nie je lepšie nečakať? Na únavu, zlý spánok, bolesť hlavy, paniku…?

Máš pravdu. Tak sme sa spolu, maminka, naučili cvičiť jógu. Naťahujeme sa, dýchame. Najskôr bruchom, potom hrudníkom, nakoniec krkom a ústami. Skúsila som to prvýkrát, druhý a bolo mi to smiešne. Vraj mám skúšať ďalej. Predstav si, postupne cítim, aký je vzduch chutný, svieži, sladký. Aká som hladná. Ako mi chutí. Ako voda, obľúbené jedlá, dobrý koláč, sladké jablko, zo zeme vytrhnnutá mrkva, bobule hrozna. Ako práve upečený chlieb. Také má byť dýchanie. Živí nás. Hoci je vzduch všade okolo nás, nedovolíme si nadýchnuť sa ho. Môžeme z neho byť neduživí ako zo zlej stravy. Volám sa Julka, Alžbetkina kamarátka. A dýchanie mi chutí.

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 89)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.