♪ Alžbetka chce spraviť hrdinský čin. Kvôli odvahe

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 74)

Milá maminka. Sedím tu hlboko zamyslená. To znamená, že sa medzi hrou s dinosaurami, kreslením koníkov, psíkov a behaním po záhrade sem-tam zastavím a premýšľam. Babka mi totiž povedala, že teraz, keď som veľká, by som mala byť odvážnejšia. Teda urobiť veľké veci, ako napríklad ísť sama do školy. Alebo ísť sama na prázdniny k dedkovi. Alebo neplakať, hoci sa mi veľmi chce. Popolvár ukazoval odvahu, keď robil „veľké“ veci, teda postavil sa drakom s dvanástimi hlavami. Ako mám ukázať odvahu ja?

Veď mám len päť rokov. Veru by som sa pred dvanásť hláv nepostavila. Jedna by rozprávala jedno, druhá druhé… a dvanásta istotne niečo ďalšie – keďže však do dvanásť neviem narátať, bola by som z tých hláv popletená. A odseknúť im ich?! To by mi trvalo. Draka by som sa bála. A plakať chcem, čo iné sa so slzami dá robiť, než ich pustiť von? Inakadiaľ by im to nešlo. A prázdninám nerozumiem, veď pre mňa sú prázdniny všetky dni, keď vidím svoju maminku. A škola? Tam majú ihrisko, takže tam kedykoľvek.

Tak čo len s tou odvahou spravím? Neviem, čo znamená hrdinský čin. Navštíviť babku, keď nám je za sebou smutno? Schovať pavúka do zásuvky pred vrieskajúcou maminkou? Pofúkať tatkovi bobo? Poslať dedkovi fotku srdiečka? Popolvár vyslobodil princezné. Aj keď ho tatko nechcel pustiť. Možno by som mala Miška vyslobodiť zo škôlky, keď do nej tak nechce chodiť. Suseda som vyslobodila z nudy, keď ma naháňal po záhrade. Ukazujem odvahu, keď maminke pomáham v záhradke, aj keď sa mi nechce? Som odvážna, keď vám poviem „nie“? Keď viem presne, čo sa mi nepáči a nebojím sa vysvetliť to? Možno tým neukazujem odvahu, ale len seba. Stačí to?

A tak si mi pomohla, maminka. Vravela si, že odvaha môže byť aj to, keď sa postavím svojmu strachu. Fíha. Čoho sa bojím? Asi tmy, lebo Julka vravela, že sa v nej skrývajú strašidlá. Lenže žiadne sa so mnou nechce rozprávať, keď v noci sama cikám. Bojím sa, keď som vysoko na strome, ale to je dobrý strach. Za ním rada vyleziem vysokooo, ojojój, lebo milujem liezť po vysokých stromoch. Bojím sa pavúkov ako ty, maminka, preto ich rada zachraňujem pred tvojou papučou. Bojím sa hlbokej vody, preto sa učím plávať. Oj, maminka, neviem. Hádam, keď vyrastiem, odvahe porozumiem. Potom vyslobodím nejakého princa alebo princeznú. Ale drakovi zotnem hlavy jedine v nejakej hre na tablete. So skutočným by som sa radšej dohodla, nech na ňom môžem preletieť celý svet. Platí?

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 73)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.