♪ Alžbetka napodobňuje kamarátov. Učí sa tak o sebe

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 65)

Milá maminka. Pamätáš sa, ako som sa učila rozumieť vtákom? Samozrejme tak, že som sa na vtákov hrala. Mala som krídla a pokúšala som sa lietať, zobala som semienka, spievala som a behala, ojojój, až za mnou perie lietalo. Pamätáš sa, ako som sa naučila kresliť strom? Najskôr som videla kresliť strom teba. Aj tatko kreslil, ale jeho strom bol úplne iný. Nakreslila som strom ako ty, potom ako tatko, až neskôr som skúšala kresliť svoje stromy. Odkedy mám kamarátov, sledujem ich, pozorujem – rovnako ako sledujem a pozorujem každý deň aj vás.

Hádaj, prečo to robím. Pretože sa mi chce. Pretože sa mi páči, keď sa Julka nahlas smeje. Nepáči sa mi, keď Miško kričí. Keď vytvára autíčkam nehody, alebo s nimi fičí rýchlo ako blesk, to mám rada. Chcem, aby aj moje autíčka tak fičali. Páči sa mi, ako Julka rozpráva – otvára ústa, pomaly vyslovuje slová a zdôrazňuje ich. Páči sa mi, ako si navlieka pestré lesklé šaty a na hlavu si dáva korunky. Páči sa mi, keď napodobňuje koníkov. Miško udiera do všetkého palicou. Aj keď sa sám rozbehne, do všetkého vráža. To je zábava.

Predstav si, že Julke aj Miškovi sa zase páči či nepáči plno mojich vecí. Julka opakuje moje vymyslené slová, hrá sa so mnou na zvieratká, ktoré vytvorím. Miškovi sa páči, keď behám okolo pece, keď sa s ním naháňam a pištím alebo nahlas spievam. Tak ako ja opakujem po nich, opakujú oni po mne. Ako opakujem po vás, tak niekedy opakujete vy po mne. Babička ma občas napomenie, aby som bola svoja a neskákala do studne, keď tam skáču ostatní. Aby som sa neopičila, tak povie. Lenže babička opakuje veci po ostatných, ak sa jej páčia. Takže sa opičíme všetci? Všetkým sa nám páči v studni?

Kdeže, maminka. Opakujeme preto, že chceme zistiť, prečo sa nám niečo páči. Prečo je nám to také príjemné a cítime sa pritom dobre a správne. Opakujeme, pretože sa učíme. Ako kresliť strom, porozumieť vtákom. Mám rada váš strom, je nádherný, preto taký istý nakreslím. Potom zistím, že mi vyhovuje väčší, širší, menší, listnatejší, zelenší… Tak si ho prispôsobím, nech sa mi viac páči. Stane sa mojím stromom, s ktorým som spokojná a teda spokojná aj sama so sebou.

Učím sa, že neviem lietať, ale viem rýchlo bežať, že nemám perie, ale povievajú mi vlásky. Učím sa teda rozumieť ostatným a napokon rozumieť sama sebe. Takže sa neopičím, maminka a babka. Spoznávam sa. Opakovanie je krok jeden. Krokom dva som ja sama.

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 64)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.