♪ Alžbetka nepozná rok. Trvá do večera?

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 75)

Milá maminka. Keď som sa ráno zobudila, hľadala som tatka. Povedala si, že sa vráti až večer. Tomu už rozumiem. Večer znamená, že sa zotmie, zakikiríka ti mobil a tatko skončí v práci, takže bude môcť nastúpiť do auta a prísť domov. Teším sa naň. Do večera je ale veľmi dlho. Stihneme toľko vecí. Keď som sa ale spýtala, kedy budem mať narodeniny, povedala si, že až o rok. Tomu vôbec nerozumiem.

Deň? Hodina? Minúta? Stále sa mi to pletie, jednoducho to trvá. Deň je pre mňa to isté ako hodina aj minúta. Až na to, že minútu dokážem ukázať na prstoch, ale hodinu už nie, potrebovala by som aj tatkove, tvoje, babkine, dedkove prsty… Istotne ešte viac. To si neviem predstaviť. Čas je pre mňa neznámo. Je ako vzduch, všade okolo nás povieva, hýbe sa, tiká – ako hodiny. A hodiny idú stále dookola. Aj deň ide dookola. Našťastie ale viem, že deň sa skladá z raňajok, vychádzky, práce v záhradke, kreslenia, stavania hradu pre hračky, obeda, hry s kamarátmi, návštevy, večere a hry na tablete. Potom príde rozprávka na dobrú noc a posteľ. Dňu teda rozumiem.

Minúta je bláznivý vietor. Raz fúka rýchlo, to vtedy, keď sa hrám. Alebo kreslím. Raz fúka pomaly, to vtedy, keď sa na niečo teším a neviem sa toho dočkať a nerozumiem, prečo to nemôže byť hneď. Napríklad koláč, ktorý treba upiecť, alebo vystrihovačka, ktorú treba najskôr vymaľovať, potom vystrihnúť. No, je to robota. Aj búdka pre vtáčiky nemohla byť hotová hneď, tatko potreboval minútku. Hodina má týchto minút veľa a správa sa ako minúta. Raz beží rýchlo, raz pomaly.

Ale rok? Rok je hrôza. Rok je celý život! Rok je strašne veľa. To znamená, že narodeniny nebudem mať nikdy! Do roka ani neviem, koľko sa zmestí hodín! Určite ich bude viac, než by sme ich napratali do nášho domu. Alebo do našej dediny! Koľko je rok, maminka? Vraj musím počkať, kým prejde celá jar, dozrejú marhule, rajčiny, kým príde leto, keď sa budeme chodiť kúpať, kým začnú listy na stromoch meniť farbu a Julka pôjde do vyššej triedy v škole, a dokonca možno aj nasneží! Nakreslili sme si kalendárik a priradili naň obrázky počasia. A tam, úplne na konci, boli moje narodeniny. Uff. Mávla som rukou. Chcem darček hneď. Kedy mám meniny?

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 74)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.