♪ Alžbetka o sebadôvere: Keď „nie“ znamená koniec (III. časť)

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 63)

Milá maminka. Viem, že nie vždy to máš rada. Viem, že nie vždy máš trpezlivosť a ponáhľaš sa, lebo ťa poháňa povinnosť. Potrebuješ veľa vecí postíhať. Všetko je to rovnako rýchle ako čas a ty s ním chceš držať krok. Potom si tak veľmi vpredu a na mňa nedovidíš. Vravíš, aby som aj ja bežala, ale ja bežať nechcem, pretože čas sa nedá dobehnúť. Čas ma nezaujíma, rovnako ako ja nezaujímam čas. Ani ty, nikto. Čas si ide… Ale spolu s ním beží toľko ľudí, až je mi smutno. Dívajú sa vpred a my, deti, ostávame pozadu.

Som vonku a staviam pieskový hrad. Vraj je čas obeda, pripomína tatko, po ňom sa ponáhľame do mesta. Rozumie, že veci treba dokončovať, sám nemá rád, keď tak urobiť nemôže. Preto ma poháňa. Navrhuje, aby som hrad dokončila neskôr. Aby som ho radšej nakreslila. Alebo si ho postavila potom z kociek. Nepočúva, že hrad musí byť dokončený teraz. Babka povie, čo všetko môžem robiť miesto stavania hradu. Ani ju nenapadne spýtať sa, či mám ja nejaký návrh. Dedko povie jednoducho „nie“ a správa sa, že je vybavené. Čo môj názor? Nik sa nepýta, pretože mi nik neverí. „Nie“ znamená – nedôverujem ti. Slepá ulička.

Keď zrazu poviem „nie“ ja, ostanete prekvapení. Moje „nie“ neberiete do úvahy, nechcete, aby existovalo. Nemám aj ja právo na „nie“? Zrazu sa čas zastaví, vy sa zastavíte, obzriete sa a konečne ma vidíte. Nie, nebežte. Nie, neponáhľajte sa. Nie, nevypočujem si váš návrh. Nie, nestaráte sa o to, aby sme boli spokojní všetci. Nie, nezapadám do vášho vzorca. Nie, nepobežím s vami. Nezmením to. Cítite to? Tú nedôveru, to odmietnutie nie vášho nápadu, ale priamo vás? Je „nie“ protest? Keď poviem „nie“, vraj vtedy neposlúcham. Nepočúvam vás, neberiem vás do úvahy, nectím si vás, nemám vás rada, nezáleží mi na vás. Je to rovnaké, ako keď poviete „nie“ vy.

Dá sa to zmeniť. Ako vtedy, keď chceli dinosaury ešte jednu cestu na kolotoči. Vraj sa kolotočovali príliš dlho. Tak ich odveziem domov. Vraj to potrvá a my sa ponáhľame. Tak ich aspoň oblečiem, keď ani tak, ani onak.

Vidíš? Všetko sa dá, keď si prispôsobíme rýchlosť. Ty spomalíš a ja pobehnem, ale nebudem bežať stále, lebo nestačím s dychom. A keby som toľko bežala, nevšimla by som si toľko krásnych vecí okolo. Toľko detailov. Tie stoja zato, aby som vôbec nebežala, maminka. Spomaľ a uvidíš ich tiež.

Je smutné dívať sa vám na chrbát. Chcem vidieť vašu tvár, spokojnú, usmiatu, pohodovú. Aha, ani slnko sa nikam neponáhľa. Ono vie a viem aj ja. Vy ste, tuším, zabudli vedieť aj vidieť. „Nie“ je krásne vtedy, keď skrýva veľa „áno“.

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 62)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.