♪ Alžbetka sa čuduje: „Podariť sa“ má tri významy?!

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 93)

Milá maminka. Stavali sme spolu hrady. Chcela som, aby sme si postavili rovnaké – robustné veľké hrady, nech sa nám do nich zmestia všetky prichystané zvieratká. Ja som mala svoj hotový za chvíľu. Pevná základňa, silné hrubé steny a strecha taká, aby sa nezrútila, netreba jej veľa, keďže u nás vnútri neprší. A ak bude pršať dážď zvaný „akože-dážď“, tak hrad bude mať „akože-strechu“. Pozriem sa na teba a ty? Nič. Akosi sa ti nedarí.

Tvoja základňa je úplne iná než moja a tvoje steny rovnako. Máš tam iné farby, iné tvary, dokonca strecha je väčšia, asi aby sa po nej dalo prechádzať, zvieratká by sa istotne potešili. Vchod do hradu je namiesto hranatého guľatý, okien je viac, namiesto toho, aby ich bolo menej, vnútri je priestor menší, pretože steny stoja do trojuholníka. Ej veru, nepochválim ťa za tento hrad, keď náš pôvodný plán bol postaviť hrady navlas rovnaké. „Tvoj hrad sa nepodaril,“ komentovala som.

„Akože?“ Spýtala si sa a tak som ti to vysvetlila. „Máš pravdu,“ povedala si mi, nepodaril sa mi postaviť rovnaký hrad, ako je ten tvoj. Ale hrad sa mi postaviť podaril. Je funkčný a zvieratká sa v ňom môžu hrať. Navyše je iný a môže predstavovať iný hrad alebo stajňu, alebo kláštor, obchod, trhovisko… Čo len chceš. Keď sa naň pozrieš z môjho pohľadu? Keď ho staviaš mojimi rukami a premýšľaš nad ním mojou hlavou? Tak sa podaril, len je iný. Čo povieš, Alžbetka?

Ahá. Takže hoci sa ti niečo nepodarilo, ono sa ti to vlastne podarilo! Takže podariť sa nie je len o „je to hotovo“ a „nie je to hotovo“. Ale aj o tom, „ako“ je to hotovo.

Ak je môj obrázok koníka iný, než má moja kamarátka Julka, neznamená to, že sa nepodaril. Ak mi Miško prinesie krivé papierové srdiečko, neznamená to, že sa nepodarilo. Podarilo sa, len s jeho rukami a jeho hlavou!

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 92)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.