♪ Alžbetka sa učí čítať a písať. Inak ako „by mala“?

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 99)

Milá maminka. Dostala som nové zošity od babičky. Boli tam tancujúce písmenká. Aké sú to? Nuž, miesto aby pevne stáli, netlačili sa jedno na druhé, sa navzájom držia a tancujú… Napríklad tango. Ja mám radšej zošity, kde zajko hľadá cestu bludiskom k mrkve. Prečo? Lebo keď mám päť jabĺčok a dve mi zješ, ostane mi zase päť!

Nerozumiem, prečo by si mi mala jesť jabĺčka, ak ti to nedovolím. A vôbec – prosto ti to nedovolím. Ešte k tomu hádať, koľko mi ostane. Pch! Ostanú mi všetky a basta. Minule mi ostali tri, ale tebe sa odpoveď nezdala správna. Mne sa zase zdá, že máš čosi za lubom. Písmenká písať, jablká počítať, chobotniciam v kruhoch poradiť, ktorých je viac – akosi sa mi to nevidí. Najmä ak si poviem, čo mi prvé napadne a ty krútiš hlavou. Vieš, čo? Radšej si rátaj a píš sama, mne sa teraz nechce.

A tak sme schovali zošity a prestali sme rátať. To je dobre, pretože bociany sa chystajú zniesť tri vajcia na jeden papier, v ďalšom príbehu sa preteká množstvo myšiek, ale len jedna je prvá. A napokon je večer, zvoní mi budík, je šesť hodín, môžem sa chvíľku zahrať na milovanom tablete. Predstav si, čo sa mi tam nestalo?! Kreslený mistr Bín rátal v rozprávke mince a červíky v tabletovej hre kreslili písmenká! Zábava! Vedľa v knihe sa zase zobáčiky zhovárali, čoho je viac a čoho menej. Tuším sú tie čísla a písmená všade vôkol nás!

A tak sa stalo, milá maminka, že sme cestovali a na bilboardoch na mňa vyskočili slová „nový“, „vitaj“, „rozprávka“, hneď som ich prečítala. Na kresbu sa mi pritúlali tancujúce písmenká a keď si mi z piatich jabĺčok vzala štyri, ostalo mi jedno jediné. Z ôsmich rozprávok si mi prečítala dve, tak nám ich ostáva šesť! Vidíš? Páči sa mi toto učenie. Teraz som pripravená, aby si mi konečne vysvetlila, čo sa to deje so zrenicou v oku, keď sa zotmie, čo to má náš tatko s rohovkou a prečo nemôžem mať pink dúhovku…

Alžbetka
Foto Tomáš Farkaš
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet. Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 98)
Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.