♪ Alžbetka sa učí sugescii: Pofúkaj mi bobo!

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 85)

Maminka! Tečú mi slzy a kričím od bolesti. Spadla som totiž z múrika a zranila som si ruku. Našla som si na nej krv. Predstav si tú hrôzu. Bežím si po vysokom múriku, kladiem nohu pred nohu a zrazu šmyk a v okamihu sa ocitnem na zemi. Nielen to, ešte aj cítim bolesť a strach, stres, srdce mi búcha, až ho cítim pod prstami. Nastal koniec sveta!

Samozrejme, že nie ozajstný koniec. Žiadne zemetrasenie, ani sopka, ani tornádo! Ale mne skončila zábava. Hoci to nebolí silno a bolesť je o chvíľu aj tak preč, tak veľmi som sa zľakla… Všetko sa vo mne vzbúrilo a je to také silné, že to okamžite potrebujem dostať von. Aj to zľaknutie a aj tú bolesť. Nesmú mi ostať v tele, inak by mi bolo stále zle. Keď babka pozrela na bobo a povedala, že to nič nie je, nemala pravdu. Neverí mi? Nie je to nič, ale som to ja.

Pristúpila si ku mne ty a prezrela si mi zranený lakeť. Bola tam oškretá koža, našli sme modrinu aj na tvári. No ty si ma objala a uverila si. Strachu aj bolesti. Pochválila si tiež krv, ako sa snaží vyčistiť ranu, ako vraj usilovne pracuje. Takže krv nie je zlá? Chcela si krvi pomôcť s čistením, tak si mi pustila na ruku vodu.

A konečne to hlavné – bobo si pofúkala. Koniec sveta je preč. Začala som sa upokojovať, už nie je tá bolesť taká veľká, ako som si myslela. Odfukuješ aj strach a zľaknutie, srdce mi tak netlčie. Si so mnou a venuješ mi pozornosť. Vieš, ako sa cítim, ešte mi to aj povieš. Nevadí, že je môj krik silnejší než rany.

Som rada, maminka, a ďakujem ti. Tatko sa na nás občas pozrie pochybovačne. Vraj fúkanie nelieči. To ja neviem, nie som lekárka. Ale keď bobo pofúkaš, viem, že ti na mne záleží, že sa o mňa staráš, veď som tvoje dieťa. A čo ten krik? Nuž, bolesť treba prekričať, aby nebola silnejšia než ja.

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 84)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.