Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 87)
Milá maminka. Keď bola u nás na návšteve kamarátka z Nového Zélandu, rozprávali sme sa po anglicky. Pamätám si, ako som ju pozdravila helou alebo háj, ako sme sa rozprávali o hračkách a ako sa ideme hrať, ako sme sa spolu kúpali a hľadali anglické slová pre veci okolo nás. Lenže toto leto sme boli s ľuďmi, ktorí po anglicky nerozprávali. Hovorili celkom ináč. Tak som si našla aj ja spoločný jazyk…
Ocko zostal prekvapený, keď po angličtine nasledovalo ticho, pokrútenie hlavou a široký úsmev uja. On po anglicky nevedel, hovoril ináč. A bol si istý, že sa už nejako dorozumieme. Dedko tomu hovorí „rukami nohami“, ale ja som si nevšimla, že by ste zvláštne skákali alebo tancovali. Maminka teda naskočila na iný jazyk a preberala s tatkom ich slovíčka. Ujo aj ostatní sa pritom žiarivo usmievali, vítali nás a ďakovali.
Tak som sa posadila do piesku k veľkým vlnám a premýšľala som, ako nájdem spoločnú reč s chlapčekom, ktorý mi niečo bľabotal a vôbec som mu nerozumela. Hau ár jú nefungovalo, ani háj či helou. Bol malinký a aj jeho slová boli malé. A tak som sa rozhodla použiť jazyk, ktorému rozumieme všetci!
Čupla som si a začala som behať po všetkých štyroch. Zahavkala som, veď psíkov zbožňujem, každý ich má rád. Rozumieme im aj bez slov. Vyhrabala som veľkú jamu a postavila som psí hrad. A predstav si, maminka, chlapček sa stal tiež psíkom, zavýjal so mnou na mesiac, staval jamky, hrady… Rozumeli sme všetkému, čo chcel kto komu povedať. Bola to zábava. Hádzali sme kamienky, hrali sme sa pri vode. Nabudúce nájdeme iné zvieratká, zo zvieratiek sa stanú ľudia, z ľudí priatelia, z priateľov partneri. Idem nájsť ďalšie spoločné jazyky.
Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________
Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.
Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 86)
Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok