♪ Alžbetka vysvetľuje: Slzy nie sú divadielko, ale rozhodnutie

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 94)

Milá maminka. Zase tá zubárka. Vieš, že všetko okolo mojich zúbkov ma rozčuľuje. Je to citlivá téma. Už mi zuby trhali, vŕtali, pichali mi injekciu. Už mi zúbky trhal aj tatko, keď sa hýbali tak, že som kvôli tomu nedokázala jesť ani piť. Keď sa začneme o zúbkoch len rozprávať, spustí sa vo mne hrôza a s ňou aj slzy. Tak to je. Lenže prečo na to tak zvláštne reagujete? Čo znamená „robíš divadielko“? Treba vám to asi poriadne vysvetliť.

Aby sme si to vyjasnili: nepapám veľa sladkého, len domáce pečené. Jem veľa zeleninky a ty, maminka, sa staráš, aby som jedla, ako vravíš, zdravo. Nepijem sladené malinovky, iba vodu a šťavu z ovocia, obľúbila som si tyčinky bez cukru. Aj napriek tomu to mám so zúbkami zlé. Čistíme si ich spolu a riadne. Čo viac môžem robiť? Nuž, poviem ti to: kričať a plakať, keď ideme k zubárke.

Rozumiem, že môj krik a slzy vás „bolia“. Je to pre vás ťažké dívať sa na mňa, ako plačem a strach mnou zmieta, ovláda ma. Všetko prežívate so mnou a občas to nezvládate. Ako to viem? Pretože ma zastavujete, aby som s tým konečne prestala. Pani zubárka mi zase povedala, že hrám divadielko, že chcem, aby ste ma ľutovali. Tak povedala. „Ľutovať“ poznám – ľutujem, ak som niečo poškodila a si z toho smutná. Takže ľutujem s vami, že mám také zúbky. Divadielko poznám, veď som ho hrala kamarátom s plyšovými hračkami. Príbeh o žabke, skrývajúcej sa za kreslom. Takže divadlo hrajú zubné kazy, nie ja.

Môj príbeh je jednoduchý. Bojím sa a keď už musím urobiť niečo, čoho sa strašne bojím a z čoho prežívam stres, potrebujem to vypustiť von, inak sa nedá. Keďže strach nemôžem vypustiť tak, že ujdem pred zubárkou, aspoň ho vypustím v zubárskom kresle. Keď už musím otvoriť ústa a ver mi, že by som si ich najradšej zamkla na tri zámky šťuk, šťuk, šťuk, aspoň si pokričím, poplačem.

Potrebujem, aby ste tomu rozumeli, prikývli, súhlasili so mnou, verili mi. Nenapomínali ma, nezastavovali, držali a objímali ma. Nechajte mi slzy a krik, veď sa snažím ich ako tak ovládnuť. Ale ja sama som si ich vybrala ako pomocníkov na zvládnutie strachu. Istotne mi to pôjde čím ďalej, tým lepšie. Postupne a bez predbiehania.

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet. Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 93)
Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.

PODARUJTE POD STROMČEK
PREDPLATNÉ ČASOPISU DIEŤA