♪ Keď Miško nie je zlý, iba sa „zle“ správa

Milá maminka. Dnes sme sa stretli s Miškom, boli sme spolu vonku, hrali sme sa, bláznili, stavali v piesku chodby, hádzali kamene do vody, objavili sme nové kopce, ktoré sa dajú zliezť. Zrazu sa ma Miško spýtal, či dokážem preplávať na druhý breh, alebo sa skotúľať z kopca so zavretými očami. Či dokážem zasiahnuť žabku kameňom alebo sa ti stratiť z očí, kým nás neobjavíš. Tatko sa nahneval, vraj je Miško zlý… No to nie je pravda.

Keby bol Miško zlý, nemohol by byť dobrý. Určite by sa o to pokúšal, ale išlo by to hrozne ťažko. Alebo by sa o to nechcel pokúsiť, načo, keď je zlý. Ale Miško taký nie je, pretože ma má rád a má rád nás všetkých. Teší sa, keď sa s ním ideme stretnúť, teší sa na dobrodružstvá, ktoré spolu prežívame. Rozumieme si, pretože sme spolu vyrastali, naše hlavy si spolu vždy naplánujú nejaké vylomeniny.

Áno, Miško má občas bláznivé nápady, ale presne také nápady mávam aj ja – keď chcem vykúpať mačku v bačorine, naučiť slimáky plávať, keď chcem preskúmať nájdenú kostru, zjesť miesto obeda sladkosti, zakúriť v peci klincami. Čo sa stane, keď hodíme mame piesok do vlasov, alebo sa spolu skryjeme a zmizneme?

Vtedy si mi vysvetlila, maminka, že sa ti moje správanie nepáči, pretože – nuž, buď by som ublížila zvieratkám, alebo niekomu inému, buď by som ťa vystrašila, alebo by som dačo pokazila. Ja ťa však nechcem strašiť, veď mi na tebe záleží tak, ako tebe na mne. Miško je zvedavý ako ja, veľa vecí nepoznáme, nevieme, aká bude reakcia. Aby bolo naše správanie nakoniec dobré, potrebujeme sa veľa, veľa učiť. Ak sa niekto učí, tak sa najprv mýli – veľa, veľa mýli, však? Porobí hlúposti a hovadiny, vylomeniny a veci, o ktorých vravíte ako o „zlých“ či nesprávnych. Nepozná dôsledky, nevie, čo spôsobia. Ak náhodou vie, potrebuje ich zažiť, preskúmať, vyskúšať, či si ich pripomenúť. Alebo len chce vašu pozornosť?? Veď aj nahnevaná pozornosť je pre nás dôležitá pozornosť. Rozumieš? Nie sme zlé deti. Len sa vám nepáči naše správanie.

Alžbetka
Foto Tomáš Farkaš

seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 102)
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet. Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 101)
Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.