♪ Maminka hovorí nie? Tak sa radšej spýtaj tatka

Črepiny z môjho zrkadla 78)

Situácia: Dcérka mala na návšteve kamaráta. Hrali sa, keď tu zrazu sa dcérka pýta: „Maminka, môžeme si vytiahnuť tablet?“ Odpoveď znela: „Teraz nie, až večer.“ Takú máme totiž dohodu. Dcérka prikývla a pokračovala v hre. Kamarát sa k nej naklonil a šepol do ucha: „Spýtaj sa radšej tatka!“ Bolo jasné, čo tým myslel. Ak mama nedovolí, hádam dovolí tatko – a tablet veselo vytiahneme. Mala som chuť kamarátovi naše pravidlo vysvetliť. Ak nedovolí mama, nedovolí ani tato. Slovo je jednotné a takýmto spôsobom sa neruší.

Čo tým chcem povedať: Jednota vo výchove.

Čo tým hovorím: Výchovný paradox. Maminkine a tatkove slovo sa nemusia vždy zhodovať. Záleží na dohode medzi tým-ktorým rodičom a dieťaťom. Čo ak tatko o dohode nevie? Ak by povedal „áno“, ruší sa mamine slovo? Na tom by nemalo záležať. Dohoda a jej dodržanie je základom dobrého vzťahu.

Lepšie pre mňa a pre dcérku: Do rozhovoru medzi dcérkou a kamarátom som napokon nevstúpila. Nebolo treba, dcérka totiž nereagovala na kamarátovu radu, pretože sa u nás ešte nestalo, že by sa rodičia v niečom nezhodli a teda nevystupovali jednotne. Okrem toho – na jednotnom vystupovaní nám až tak nezáleží, viac záleží na tom, prečo dohodu uzatvárame. Jej zmyslom je spokojnosť oboch strán, ktorá vyváži jej prípadné „nevýhody“, teda prečo nemôže byť všetko „hneď teraz“ a každé želanie okamžite splnené.

Súhlasím, že je dôležité byť vo „výchove“ jednotní – teda v prístupe k dieťaťu. V literatúre sa dočítate, aký dôležitý je súlad medzi mamkou a tatkom. Ak v názoroch nie sú jednotní, treba nájsť kompromis, inak by dieťa mohlo byť zmätené a ťažšie by prichádzalo na to, čo je vôbec správne (deti doplácajú na neschopnosť určiť, čo je správne). Preto pokladám dohody za dôležité – dieťa sa môže na ich základe učiť príčine (prečo takáto dohoda) a následku (z nedodržania „tablet dohody“ vyplývajú – nahnevaná maminka, boľavé oči, preťažená pozornosť…). Ak ale deti naučíme, že stačí, aby jeden rodič povedal „áno“, proces učenia „príčina následok“ padá a dôležitéjšie je „dosiahnuť svoje aj za cenu…“, čiže do popredia sa dostáva vlastný prospech.

Ak dieťaťu prestane dohoda vyhovovať, môže navrhnúť jej zmenu (miesto vyvolávania rozkolu medzi rodičmi). Môže sa stať, že dohode nerozumie. Nerozumie jej zmyslu, nedostatočne sme ju vysvetlili, nemá z nej úžitok, nie je spokojné. Zmyslom dohody je ale všestranná spokojnosť.

V ideálnom prípade by sa dohoda mala uzatvoriť medzi všetkými členmi rodiny. Zabezpečila by sa jednota a harmónia. A najmä by si každý člen vypočul argumenty inej strany, vyslovil by svoj názor (aj deti, ak sú toho schopné a verte, že sú), nasledoval by rozhovor a dohoda. Ak nám záleží na dobrých vzťahoch v rodine, potom nám záleží na dodržiavaní dohôd. Pokojne si to nazvite inak. Napríklad pravidlá v domácnosti, kompromisy atď. Nezabúdajte deťom aj sebe navzájom dohody pripomínať, občas sa stane aj nám dospelým, nedivme sa preto, že aj deťom, že na ne radi zabúdame. Nechcem povedať, že zakázané ovocie najlepšie chutí, keďže nehovorím o zákazoch, no stále existujú tzv. „výnimky“ (napríklad tablet cez deň, keď cestujeme veľmi ďaleko a dlho, alebo v mojom prípade koláč po ôsmej večer, hoci viem, že za to zaplatím ťažkou nocou).

P. S.: Žiadna dohoda nie je dokonalá. Je premenlivá, nielen v čase. A učíme sa na nej a na vlastných chybách.

Mama Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet z opačného brehu.
Každý týždeň pribudne nová časť.