♪ Pád zo schodov treba zopakovať. Prečo?

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 66)

Maminka, stalo sa to. Padla som zo schodov. Potkla som sa a kotúľala som sa až nadol. Rozbila som si hlavičku, tiekla mi krv. Strašne som plakala, pretože to bolelo a zľakla som sa. Ty si pribehla a v očiach sa ti zračil strach, zdesenie a veľká láska. Ošetrila si mi hlavu, našťastie nič hrozné. Držala si ma v náruči, kým som sa neupokojila. A spýtala si sa ma, či viem, kde nastala chyba. Vedela som. A hneď som sa aj rozbehla zopakovať, čo som pokazila.

Bola si ešte zdesenejšia, maminka, keď krátko po upokojení som sa zdvihla na nohy a vybehla som po schodoch. Kričala si, aby som bola opatrná, dávala si pozor, nebežala po schodoch, chodila pomaly, držala sa zábradlia, neponáhľala sa, dobre sa pozerala, kam stúpajú moje nohy… Dala si mi toľko rád. Lenže ja som vedela, kde sa stala chyba. Bola ňou vypnutá pozornosť. Aby som ju napravila, napravila to pokazené, jasné, že som celý pochod po schodoch musela zopakovať. Kráčala som opatrne nahor a znovu nadol. Takto sa to robí.

Vidíš, aké je dôležité, keď chcem vyliezť späť na rebrík, z ktorého som spadla? Keď chcem behať po brehu jazera, hoci som sa pošmykla a skĺzla mi noha do vody? Prečo chcem po ľade bežať znovu a znovu, kým sa mi nepodarí prejsť ho celý bez pošmyknutia? Prečo si stále vyberám tú istú preliezačku? Je to pre mňa to isté, ako keď tatko hrá dookola tú istú melódiu, kým ju nezahrá správne. Ty skúšaš piecť, kým sa torta nepodarí. Kamarátka Julka opakuje dookola písanie, kým to nenapíše správne a bez chyby. Prečo si prepísala text v zošite? Prečo maľujem vtáčikov dookola? Ty tomu hovoríš zdokonaľovanie, babka učenie, tatko skúsenosť. Nedokážeme nerobiť chyby, nie?

Tak sa nečuduj, maminka, že chcem zopakovať, čo som pokazila. Neodrádzaj ma od toho, pretože tým oslabuješ moju odvahu, snahu prekonať strach. Nie vždy sa mi chce a nie vždy sa do toho pustím hneď po chybe. Niekedy si poviem, radšej vyčkám, až sa mi nohy prestanú triasť. Vzdám to pre túto chvíľu, aby mohla prísť tá správna, kedy to nevzdám. Sama sa tak rozhodnem rovnako, ako sa rozhodujete vy.

Pamätám si, ako na mňa babka skríkla: „Načo na tú skalu lezieš znovu, keď si odtiaľ spadla?! To sa nevieš poučiť a nechať skalu skalou?“ Lenže ja som sa poučila – skala ostane skalou a ja horolezcom. Vyleziem a zleziem lepšie a bezpečnejšie. Aj tak ma o opatrnosti naučí viac modrina než babka.

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 65)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.