♪ Pohánkové placky? Fuj, to jesť nebudem!

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 69)

Milá maminka. Je zvláštny deň, pretože si sa rozhodla vyskúšať nový recept. Mne sa na ňom najviac páči to, že z hmoty, čo vyzerá ako plastelína, môžem tvarovať placky, guľôčky, postaviť snehuliaka alebo ju jednoducho stláčať. Keď preteká pomedzi prsty, keď do nej štuchám, to je najkrajšie, čo sa v kuchyni môže diať. Ešte ti nakrájam zemiačik, nožíkom pichnem párkrát do mrkvy a už sa moja misia skončila. Ostatok nechávam na tvoje čarovné ruky.

Lenže potom som si hladná zasadla za stôl a ty si mi doniesla zvláštne smradľavé placky. So zemiakovým pyré a zeleninkou. To som hneď zjedla. Ale čo s tými plackami? Sedia si na tom tanieri, majú zvláštnu farbu… Čo to je za čudo? Vraj sú to pohánkové placky. No fuj, to jesť nebudem! Tak si ma požiadala, aby som ich aspoň ochutnala. Ak ma nebudeš nútiť to všetko zjesť, tak pokojne… No, pozri, chutia zvláštne. Nikdy predtým som také nejedla. Mám dosť. Ostatok si pokojne zjedz sama.

Prešiel istý čas a ty si mi zase naservírovala tie zvláštne pohánkové placky. Dívala som sa na teba skúmavo, ako sa tváriš, keď ich ješ ty. Vyzeráš, že ti chutia. Zješ ich niekoľko a tuším aj tatkovi, veľkému jedákovi všetkého mäsa na svete, chutia. Tak to teda skúsim. Mali zase tú zvláštnu chuť, no tentokrát už tak nesmrdeli. Na lyžičku si mi pripravila kúsok placky, kúsok pyré a zeleninu. Spolu to chutilo… No… Fakt dobre. Tretí a štvrtý raz som už zjedla z placky viac a viac a teraz pohánkové placky… Milujem! Krásne voňajú, dá sa s nimi na tanieri zahrať futbal a majú takú príjemnú, nezameniteľnú chuť, že mňam.

Ešte raz som o pohánkových plackách zapochybovala. Ponúkla si ich totiž babičke. Tá sa v jedle rýpala ako ja na začiatku a potom ti ich odovzdala späť bez ochutnania. Aspoň kúsok, ponúkla som ju, aspoň ochutnaj, ponúkla si ju. Lenže ona o tom nechcela ani počuť. Vraj je to odporné, hrozne to smrdí a ona také jesť nebude. Hm, musela som sa zamyslieť. Vážne to chutí dajako divno… Možno som sa pomýlila, keď som to chutnala? Alebo? Rýchlo som si vložila z placky do úst. Keď sa mi tá jej chuť rozliala po ústach a bruško mi za ňou zaškvŕkalo, upokojila som sa. Nie, sú dobré. Ešteže som im dala šancu.

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 68)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.