Črepiny z môjho zrkadla 90)
No dobre, výchova rodiča sú trochu silné slová. Ale isto si po vstúpení do svedomia každý prizná, že je na čom pracovať. Máme prchké povahy, niektorí sme egoistickí, perfekcionisti, výbušní, stále sa niekam ženieme, štekáme na seba aj ostatných, sme nespokojní, na druhej strane vytrvalí a… Zabudli sme sa zastaviť a zamyslieť. Charakterové črty sú v súlade so správaním a konaním. Ale je správanie a konanie v súlade s našou predstavou o svete?
Situácia: Ja som netrpezlivá osoba. Vždy som si to uvedomovala a brala som to ako samozrejmosť. No prestala som si netrpezlivosť spájať s negatívnou energiou, ktorú som sťa netrpezlivá osoba vytvárala. Nespojila som si ju s mrzutosťou, otrávenosťou, nedôverou v seba a piplaním sa v detailoch miesto toho, aby som vedela posúdiť dôležitosť detailu pre celok. Dosiahnuté čiastkové výsledky som odmietala, pretože sa mi zdali nepodstatné v ceste za želaným cieľom. Od toho sa odvíjala aj večná nespokojnosť. Prvý krok? Nestačí si priznať, že som cholerik. Treba to vysloviť, uchopiť a pochopiť. Nasledovať by mala tvrdá práca. Na sebe.
Čo tým chcem povedať: Nikdy mi netrpezlivosť nevadila, hoci mi sťažovala vnímanie seba a života. Hoci som sa kvôli nej správala nepríjemne a nespokojnosť si vybíjala na okolí. Trpeli tí, ktorých som ľúbila. Keď som si uvedomila, že bolesť spôsobená milovaným sa obracia proti mne a vyvoláva vo mne ešte väčšiu bolesť, vedela som, že nechcem, aby môj charakter definoval moje konanie, správanie, prežívanie a život, ktorý žijem.
Čo tým hovorím: Nestačí povedať – taká proste som. Keby som chcela byť iná, išla by som proti sebe. Nikto nechce, aby sme sa zmenili – konkrétne, aby sme zmenili svoj charakter. Určite nie lusknutím prstov. Keď sa nám na sebe niečo nepáči, znamená to, že niečo chceme zmeniť – ale zmena neznamená prefarbiť čiernu na bielu. Ale prejsť celým farebným spektrom od čiernej k bielej a ani to sa nám nemusí podariť – práve istý odtieň šedej sa nám zapáči a bude vyhovovať, že sa k finálnej bielej nedostaneme, nebude to potrebné. Náš charakter nás definuje, ale neznamená to, že sa podľa neho budeme správať. Zmena sa odvíja od správania – ak v neho uveríme, dostaneme sa na ceste za sebarozvojom poriadne ďaleko.
Lepšie pre mňa a pre dcérku: Zastaviť sa, nenáhliť sa. To bol pre mňa začiatok. Spomaliť a prestať sa dívať dopredu. Okúsiť moment „tu a teraz“ – v honbe za výsledkami a stanovenými cieľmi som „tu a teraz“ prehliadala, pretože sa mi zdali nepodstatné. Ako v tej komédii, keď herec Adam Sandler pretočil ovládačom časti svojho života, ktoré sa mu nechceli prežívať (vnímal ich ako „čakanie“ na výsledok). Dôležitý bol koniec – cieľ. Sústredením sa na cieľ a opomínaním konkrétnych zážitkov ukotvených v čase „tu a teraz“ prehliadame nielen seba, ale aj svojich najmilších. Ja dcérku (a ostatných, ale dcérka bola tou najsilnejšou fackou zvanou „otvor oči“). Keď som si konečne povedala – verím, že takto to nechcem, a verím, že to dokážem inak – teda zmeniť, spravila som druhý krok. A ten tretí sa natiahol na roky, pretože sa stále učím. Radostne to nazývam – prechádzam výchovou. A ako hovorí jeden vtip-nevtip: Ak si chceš pripomenúť, o čom skutočne život je, porozprávaj sa so svojím trojročným dieťaťom. Takže môžem byť akokoľvek neznesiteľným cholerikom (veď je to moja charakterová črta), učím sa meniť správanie, konanie a prežívanie. Vedome ovplyvňujem svoje kroky. Aby som mohla byť cholerikom chápavým a, hádam, milým k sebe a okoliu.
Mama Žaneta
Foto autorka
Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.
Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet z opačného brehu.
Každý týždeň pribudne nová časť.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok