♪ Výmena rolí z pohľadu dieťaťa: Odpovedáte zaňho?

Črepiny z môjho zrkadla 85)

Situácia: Zavrite oči (alebo skôr čítajte s otvorenými a predstavujte si). Ste ja (žena a matka). Ponorte sa do nasledujúcich krátkych rozhovorov a skúmajte svoje pocity:

Moja kamarátka mne: „Ahoj! Ako sa máš?“
MOJA MAMA: „Má sa dobre. Však sa máš dobre? Už si našla prácu, konečne. To by bolo, aby hlivela celé dni doma a nič nerobila. Toľko kníh prečítala, že jej to musí stačiť do konca života. Nastupuje začiatkom nového mesiaca a celkom sa teší. Však sa tešíš? A nezabudni pozdraviť svoju kamarátku, pošli jej pusinku, rozlúč sa!“

Môj muž mne: „Ako sa ti dnes darilo v písaní?“
MOJA SVOKRA: „No, ani moc nie. Dcérka jej dala zabrať. Bola celý deň nepokojná, tak s ňou radšej odišla von, aby sa vybehala. Že? Že ste sa boli poprechádzať popri Váhu, no, povedz svojmu mužovi, no? Povedz – vykúpali sme sa! Prišli sme domov celé premočené, ale vybláznené.“

Moja dcérka mne: „Maminka, pomôžeš mi s vystrihovaním?“
Môj MUŽ: „Prečo by ti nepomohla, ona ti rada pomôže, stačí sa jej spýtať. No, že rada pomôžeš svojej dcérke s vystrihovaním, je tak? Ona veľmi rada vystrihuje. Daj jej do rúk nožnice a postrihá ti všetky papiere, na ktoré narazí. Preto, ak máš nejaké cenné papiere v izbičke, radšej ich pred mamou schovaj.“

Suseda mne: „Vysychá mi v záhradke, čo tebe? Pritom poriadne polievam, to tie horká.“
MOJA DCÉRKA: „Aj jej vysychá, veru aj jej. Veď odpovedz tete susedke, ako ti vysychá v záhradke a to polievame celé dni aj my, staráme sa. Každý jeden deň je v záhradke, ako ju má len rada a záleží jej na nej.“

Čo tým chcem povedať: Miesto mňa odpovedajú iní. K slovu som sa ani nedostala. Moja odozva? Cítila som sa ako nekompetentná. Ako keby som nemala vlastný jazyk, názor na vec, vlastný pohľad. Keby takto za mňa stále niekto odpovedal, prestala by som sa starať, veď to za mňa vždy vybaví niekto iný. Alebo by som sa hnevala a osopila by som sa na toho, kto za mňa odpovedá, aby sa staral o seba. Či by som sa snažila dokázať, že stojím za to byť vypočutá. Hádam viem odpovedať na jednoduché otázky?

Čo tým hovorím: Neodpovedajte za svoje deti. Pýtajú sa detí na názor, nie vás.

Lepšie pre mňa a pre dcérku: Zahryznúť si do jazyka. Občas na mňa pýtajúci sa mrknú, pretože automaticky čakajú, že odpoviem namiesto dcérky. Alebo to robím zo zvyku? Pretože to robil niekto za nás?

Prečo o tom píšem? Keď bola dcérka menšia, pripadalo mi úplne prirodzené zamiešať sa do rozhovoru niekoho dospelého a dcérky a odpovedať za ňu. Veď bola maličká. Pritom som si nemyslela, že je nekompetentná, že nevie odpovedať. Ak aj odpovedala, chcela som ju doplniť, pochváliť, podporiť, dodať jej odvahu, ukázať, ako lepšie, výstižnejšie odpovedať.

V skutočnosti ale ako rodičia odpovedáme na otázky, ktoré na nás nemieria. Nám predsa záleží na pocitoch našich detí. Nechceme preberať zodpovednosť z ich ručičiek za niečo, za čo sú samy schopné ju prebrať. To, čo im skutočne berieme, je veľká dôležitá lekcia.

Ak vás preto zasvrbí jazyk, spomeňte si, ako by ste sa cítili vy, keby niekto odpovedal za vás…

Mama Žaneta
Foto autorka

 

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet z opačného brehu.
Každý týždeň pribudne nová časť.