Môže sa stať, že na druhých odmietame to, čo odmietame na sebe

Každý z nás má predstavu, ako by mal „správny“ človek vyzerať, správať sa a žiť. Tieto presvedčenia v nás budujú rodičia. V momente, ako sa z nich niekto vymyká, máme sklon súdiť a odmietať. Nie je to zaujímavé, že na druhých odmietame práve to, s čím máme sami problém?

Verím, že v detstve mnohým z vás rodičia vraveli, aby ste neplakali, lebo vyzeráte škaredo. Veľkí chlapci predsa neplačú, usmrkaným dievčatkám to uberá na pôvabe. Alebo na vás kričali zato, že ste sa práve zoznámili s hnevom a zlosťou. Keď ste sa na ihrisku zašpinili (alebo jedením zmrzliny), rodič nezabudol poznamenať, ako to vyzeráte, že sa na vás budú všetci pozerať a chechtať sa. Podobných príkladov je nekonečno a za všetkým stojí snaha rodiča vychovať toho „správneho“ dospelého; splniť si predstavu, ktorú im do hlavy podobnými vyjadreniami zasiali ich rodičia. Lenže potom vyrastiete a fajčíte, pretože nezvládate stres. Každý večer pijete alkohol, pretože cítite depresiu a smútok z toho, že vás práca nebaví a nenapĺňa. Máte výbuchy hnevu, ktoré nezvládate, alebo, naopak, cítite spaľujúcu nevraživosť, ktorú ale nevyjadríte a radšej komunikujete prostredníctvom pasívnej agresie – čo vám koniec koncov ničí vzťahy. Málokto si uvedomí spojitosť s rodičovským Opováž sa hnevať! Opováž sa revať! a neschopnosťou zvládnuť svoj emočný stav v dospelosti.

Deti s podobnou výchovou si vybudujú časti osobnosti, ktoré sú tie „nesprávne“, tie, ktoré rodičia odmietali. Ako deti nás učia nebyť zlými, nech to už znamená pre rodiča čokoľvek (napr. že sa nesmieme zašpiniť, plakať, vyjadriť svoj hnev a ľútosť, neposlúchať, dostať horšiu známku ako jednotku). Čím silnejšie sú tieto požiadavky, tým je väčšia pravdepodobnosť, že si dieťa vytvorí tú „nesprávnu“ stránku svojej osobnosti – tú, ktorá reprezentuje nenaplnené potreby detstva. Môže ísť o čokoľvek, napríklad potrebu vyplakať sa bez kritiky, že veľké dievčatá a chlapci nikdy neplačú a je to hanebné, alebo vyjadriť priamo naše potreby a čo nám vadí. Pretože sa tieto „nesprávne“ časti osobnosti od detstva tlmia, sú nezvládnuté a máme s nimi problém aj v dospelosti. Ako príklad môžeme uviesť dieťa, ktoré vždy, keď pocítilo ľútosť, bolo donútené smiať sa. V dospelosti bude práve hnev tou „nesprávnou“ časťou, ktorá je nezvládnutá a môže kedykoľvek vybuchnúť. Ako druhý príklad nám poslúži časté trestanie dieťaťa za hnev – dieťa sa predsa nemá právo hnevať a vyjadriť zlosť. Rodičia na neho nakričia, potrestajú ho a dieťa si spojí túto emóciu s trestom, prípadne s hanbou. Utlmí ho to a je veľmi pravdepodobné, že si v dospelosti vytvorí maladaptívne spôsoby, ako vyjadriť hnev – napríklad pasívnou agresiou. Zaujímavé je, že presne toto dieťa bude ako dospelý odsudzovať ľudí, ktorí vyjadria hnev alebo nespokojnosť, a priamo komunikujú svoje potreby, pretože to predstavuje tú „nesprávnu“ časť. Ako som povedala na začiatku, na druhých neznášame spravidla to, čo nemáme radi na sebe. Uvedomme si to a nabudúce, keď nás niekto (hoci aj naše dieťa) nahnevá alebo znechutí, neobviňujme ho – namiesto toho sa zamyslime, prečo nám správanie daného človeka spôsobuje tieto emócie. Neobviňujme druhých za náš vnútorný svet; my sme jeho pánom, my ho riadime. Ak si to neuvedomíme, prenesieme na vlastnú rodinu naše nešťastie a deti pôjdu v rovnakých šľapajach ako my. Iste nechceme, aby trpeli podobne ako my. Ukončime ten kruh utrpenia práve teraz, u vás/nás. Dokážete/dokážeme to.

Mgr. Mária Hanúsková
90. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 123rf.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.