Znova dieťaťom!

Radi si pochutnávate na zmrzline? Už len tá predstava!

Do kornútka vám naložia zopár kopčekov zmrzliny, sadnete si k stolíku priamo pred zmrzlinárňou alebo na lavičku a už stačí len… vyzuť si sandále, zdvihnúť nohu, chodidlom zotrieť dookola zmrzlinu a slastne si ho pooblizovať. Ach, tá je dobrá! A takto zas a znova. Pocítiť také hlboké uspokojenie, až by pre vás prestal existovať svet. Sústrediť sa len na obtieranie chodidla o zmrzlinu a dôkladne vychutnávať studenú lahôdku. Preskočilo mi? Vidím vás, ako sa čudujete, čo má byť toto za Slovo na úvod… Priznávam, píšem ho v pekelne rozpálený júlový deň, keď sa k nám po dlhej pauze vrátila vlna horúčav. No neovplyvnila moje myslenie, nebojte sa. Teda až takto nie. ? To som len pred pár dňami videla kdesi na internete video s rozkošným batoliatkom, ktoré takto v kočíku papalo zmrzlinu (či je vhodné ponúkať zmrzlinu bábätkám, to ponechám stranou…). Detičky objavujú svoje telíčko a dávajú si nôžky do pusy. Tak prečo nespojiť príjemné s užitočným? Tento malý výmyselník držal v ručičke kornútok s kopčekom zmrzliny, druhou rúčkou si chytil nožičku, chodidlo si poobtieral o zmrzlinu a potom si ho s pasiou oblizoval. A takto zas a znova. Absolútne sústredene si pochutnával. Až mu človek začal závidieť. ?

Nuž, sú veci, ktoré si ako dospelí nemôžeme dovoliť bez toho, aby sme nevzbudili všeobecné pohoršenie či obavy z prepuknutia duševného ochorenia. Toto teda radšej neskúšajte! Nemyslím si, žeby to ľudia, ktorí by vás videli, vyhodnotili ako roztomilé. A ak by vás aj ktosi nakrútil a video zavesil na sociálnu sieť, zrejme by ste sa nedočkali srdiečok a usmiatych smajlíkov, akými obdarili video s týmto batoľaťom.

Čo s tým však má kresbička plačúceho dieťatka? Nebuďte nedočkaví! ? Tá sa vzťahuje k situácii zasa z iného súdka. Pokoj lenivého letného rána včera preťal zúfalý plač dieťaťa. Darmo sa mamička usilovala vysvetľovať mu, že niet inej možnosti a že do náhradnej škôlky jednoducho musí ísť. Leto-neleto, dovolenky už niet. S pochopením sme so synom načúvali srdcervúcemu bedákaniu nešťastníka. Pýtam sa syna, ktorý už dávno vyrástol z detských topánok: „Nemáš chuť sa niekedy takto na ulici postojačky usedavo rozplakať?“ „A vieš, že mám? Koľkokrát by som sa najradšej aj o zem hodil! Plakal by som cestou z obeda, že už naozaj nechcem ísť nazad do práce a kolega by ma utešoval, aby som vydržal, že už o chvíľku budeme môcť ísť za kamarátmi.“ ?

Hm, tiež by to iste vyzeralo zvláštne. Mladý muž roztiahnutý na chodníku, tlčie päsťami okolo seba a narieka… Ale asi by ho okolie pochopilo skôr ako dospelého labužníka oblizujúceho si zmrzlinu z nôh. Čo myslíte? Kto to skúsi? Kto skúsi byť znova dieťaťom?

Renáta Krausová

časopis Dieťa
Ilustrácia 123rf.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.