Ročný kolobeh, sviatky a slávnosti s deťmi 1) – Kto nosí darčeky na Vianoce?

Pracovala som v kancelárii. Klimatizovanej. Bývala som na sídlisku, v paneláku. Medzi týmito dvoma miestami som sa presúvala električkou, neskôr autom. Silonky a kostým počas celého roka, len v zime na to teplý kabát. Ani na tom veľmi nezáležalo, ktorá časť roka práve je, ale aspoň Vianoce sa ohlasovali neprehliadnuteľne: výzdobou v obchodoch už od polovice októbra.

Nevedela som, kedy čo rozkvitne. Ako spievajú vtáci, kedy čo dozrieva, kedy čo môžem sadiť. Panelákové dieťa. Túto svoju bezmocnosť a neinformovanosť som naplno pocítila, keď som začala pracovať v škôlke, ktorá mala veľkú záhradu, o ktorú sa treba starať. Ale ako? Bola som ako cudzinec na neznámej planéte.

Deti potrebujú zažiť, ako funguje svet

Dieťa je v istom ohľade tiež trochu ako cudzinec na zemi. Prirodzene chce skúmať, ako všetko funguje. Ako sa vzpriamiť, ako chodiť, rozprávať.  Dieťa sa nenaučí chodiť, lebo mu to niekto vysvetlí. Nerozmýšľa nad tým, potrebuje to robiť. Potrebuje si vyskúšať, ako sa sype piesok, ako sa leje voda. Že lopta sa gúľa, ale kocka nie. Že veľká drevená stolička je dosť ťažká, ale tú malú drevenú podnožku vie odniesť. Potrebuje cítiť slnkom zahriate kamene a aj chlad kovového zábradlia, dupať a skákať v mláke… toto všetko sú jeho experimenty, zážitkové učenie sa fyzikálnym zákonitostiam. Keď deťom dovolíme hádzať kamienky do vody, učia sa o trajektórii, gravitácii, vlnení. Základy pre fyzikálne pojmy a súvislosti, ktoré budú preberať neskôr, v škole. V predškolskom a ranom školskom veku potrebujú „na vlastnej koži“ zažiť, ako funguje svet.

Keď som niekde, kde to nepoznám, napríklad na pracovnej ceste, cítim sa trocha neisto. Snažím sa postupne spoznávať okolie a osobitosti daného miesta. Po čase, sa tam už cítim viac ako doma. Niečo podobné chcem aj pre deti: aby sa na zemi cítili ako doma. Pretože je to ich, náš, domov, jediný, ktorý máme. Verím, že čím viac sa budú cítiť ako doma, o to lepšie sa o našu zem budú starať. O to viac budú môcť aj robiť to, čo je ich vlastným životným zámerom, o to viac budú vo svojom živote šťastné a naplnené. Keď sa na seminároch a prednáškach pýtam prítomných rodičov, čo si prajú pre svoje deti, väčšinou je to práve toto: aby ich deti boli zdravé, aby boli šťastné a mohli robiť, čo ich teší a napĺňa. Ako tomu môžeme ako rodičia a vychovávatelia napomôcť? Napríklad aj tak, že deťom pomôžeme žiť v prirodzených rytmoch. Rytmoch dňa a noci (bdenia a spánku), v týždennom rytme (domáce práce si môžeme usporiadať podľa dní v týždni), ale najmä v rytme roka.  V kolobehu roka sa môžeme zamerať na dve roviny. Prvá z nich je príroda. Jej premeny počas roka sú neprehliadnuteľné a málokde na svete sú také pestré, ako práve v strednej Európe.

Najlepšie, čo môžeme pre deti, ale aj pre seba urobiť, je tráviť čas vonku. Ísť von, do prírody, do lesa či aspoň na lúku, do parku, za každého počasia. Hovorí sa, že nie je zlé počasie, iba zlé oblečenie. Doprajme deťom,  aby cítili slnko aj dážď, teplo aj mráz, hmlu a vietor. Ak budeme rozvíjať náš vlastný záujem o dianie v prírode, dieťa do toho prirodzene vrastá. Láska k prírode, k výletom, záhrade sa zakladá v detstve. Nejde o to, aby sme vedeli presne pomenovať, čo je čo, ide skôr o náš záujem, lásku k prírode a možno aj úctivý obdiv k zázraku stvorenia. Prírodu si môžeme prinášať aj domov. Aj na ten najmenší balkónik, či dokonca na parapetnú dosku, sa zmestí kvetináč s rastlinkou, o ktorú sa môžeme starať.

Druhá rovina je naše duševno – kultúrne prežívanie roka. Prejavuje sa napríklad v slávení tradičných (či netradičných) sviatkov. Deti sa ešte nevedia orientovať v čase, je to niečo, čo sa musia postupne naučiť. Bežne počujem svojich škôlkarov povedať: „zajtra sme boli u babičky“ alebo „včera pôjdeme na chatu“. Štruktúrovanie času podľa ročných sviatkov pomáhalo už našim predkom robiť to, čo je správne a dobré pre danú časť roka.  Keďže žijem v kresťanskej krajine, orientujem sa podľa kresťanských sviatkov, najmä Veľkej noci a Vianoc. V škôlke slávime aj ďalšie slávnosti: fašiangovú, Svätojánsku, dožinkovú či Michaelskú. Je to na nás, aké sviatky chceme sláviť, a ako k nim stvárnime slávnosti. Myslím si, že dôležité je to, aby slávnosť k sviatku nespočívala len v tom, že vytiahneme z pivnice zaprášené ozdoby spred roka alebo ich kúpime v obchode (plastové, z Číny) a niečo si uvaríme. Hoci, aj toto je lepšie ako nič. Ale pre deti bude vzácny  náš záujem o to, o aký sviatok ide, čo je jeho obsahom. Čo znamená pre mňa osobne, čo znamená pre našu rodinu. Ako sa cítim, čo chcem vytvoriť. Z tohto preciťovania a premýšľania môžeme získať krásne inšpirácie.

Tradície sú fajn, ale keď sa stanú formálnymi a prázdnymi, duša zostane hladná. Malé dieťa prežíva tento rozmer sviatkov cez nás, dospelých. Nemusíme mu vysvetľovať o čo ide, dôležité je to, čo robíme, a aj to, s akým vnútorným postojom to robíme.

Ako môžeme s deťmi stvárňovať kolobeh roka?

Môžeme si napríklad nájsť miesto, ktoré si na tento účel vyhradíme. Môže to byť stolček či komoda, ale pokojne aj polička či váza na stole. Tam môžeme podľa daného sviatku naaranžovať vhodné predmety, obrázok, kraslice či adventný veniec. V obdobiach, keď práve nie je aktuálny žiadny sviatok, tam môžeme ukladať prírodniny. Deti si rady nosia „úlovky“ z prechádzky, toto môže byť pre ne vhodné miesto. Gaštan, šiška, pekný kamienok, rozkvitnutý konárik či vetvička so šípkami… fantázii sa medze nekladú. Aranžmán môžeme doplniť vhodným, ročnému obdobiu prispôsobeným obrusom či šatkou. Dôležitý je opäť náš záujem o toto miesto. Ak zapadne prachom, ak voda vo vázičke „zozelenie“ a kvety zvädnú, nemá to veľký význam. Ale aj pri minimálnej námahe môže byť starostlivosť o toto miesto krásnou spoločnou činnosťou, ktorú môžeme robiť s deťmi.

Môžeme si nájsť aj čas na príbeh, ktorý dieťaťu rozprávame či prečítame, môže to byť obrus na stole, ktorý meníme podľa ročných období, sviečka, ktorú zapálime, typické jedlo, ktoré navaríme. Forma je na nás. Či už to budú tradície, ktoré poznáme z detstva, alebo chceme veci robiť inak. V tomto článku vám ponúkam niektoré sviatky a slávnosti ako inšpiráciu. Skúsme sa teda v niekoľkých pokračovaniach článku pozrieť na kolobeh roka.

Pamätáte sa ešte na september?

Slnko svieti, ale už je „zubaté“ – ráno je chladno a cez deň ešte stále teplo. Stále dozrievajú plody, v prírode nás obklopuje hojnosť, niektoré obce organizujú dožinkové slávnosti. Stromy sú ešte zelené, ale je to už iná zeleň ako na jar. Začínajú poletovať pavúčiky na pavučinkách. V septembri skončili dovolenky, začína sa škola. Postupne sa prelaďujeme na povinnosti, častokrát sa nám do nich nechce. Koncom septembra je v kalendári Michal. Archanjel Michael alebo jeho pozemský náprotivok Svätý Juraj sa v umeleckých dielach zvykne zobrazovať s mečom, bojujúc s drakom. Pod drakom si môžeme predstaviť napríklad naše necnosti, hoci aj tú už spomínanú pohodlnosť, ktoré treba prekonávať. Môžeme si s deťmi draka-šarkana vyrobiť a ísť ho spoločne púšťať, či vlastne „krotiť“. V škôlke mám maličké, 3- až 4-ročné deti, šarkana by sme spolu veru nevyrobili. V záhrade a blízkom lesíku už začali koncom septembra padať prvé listy, tak som ich deťom priviazala na šnúročku. Deti s nimi behali a listy za nimi veselo poletovali. Neskôr, keď popadali konské gaštany, tak som do nich urobila dierku a špajdľou som prichytila pásiky z krepového papiera, ako chvost kométy. Deti si ich v lese hádzali a tešili sa, ako krásne kométky lietajú.

V októbri už listy začali padať „tak naozaj“

Deti nadšene v záhradke hrabali a zametali listy, robili sme si z nich veľkú kopu, do ktorej deti potom s výskotom skákali alebo listy vyhadzovali nad hlavu a očarene sledovali, ako poletujú. Pestrosť plodov sa akoby presunula do listov a príroda ešte posledný raz „vzplanula“ pred zimou. Jedného dňa sme sa zobudili do mliečnej, studenej prvej jesennej hmly, ráno sa rozvidnieva neskôr a poobede je skôr tma. Máme sklon viac sa zdržiavať vnútri, teplo sa sťahuje z vonkajšej prírody dovnútra, môže nás prekvapiť aj prvá ranná námraza. Niektoré stromy sú už holé, iné si ešte listy držia, ale už je jasné, že zima sa blíži.  V kalendári sa hlási Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých, ľudovo „Dušičky“. V nálade jesenného „zomierania“ živej prírody si pripomíname našich zomrelých.  Jeden môj známy z Austrálie bol na návšteve na Slovensku úplne očarený z toho, ako nádherne vyzerali cintoríny na dušičky so všetkými tými horiacimi sviečkami. Môžeme si doma pozrieť staré albumy, pospomínať si na rodičov či starých rodičov. V posledných rokoch sa rozmáhajú rôzne halloweenske bujaré zábavy, plné alkoholu a pre deti aj cukríkov a sladkostí. Nemám nič proti vyrezávaniu tekvíc, ale je to na každom z nás, aký spôsob spomienky na zomrelých si zvolíme, či ten tichší, alebo potrebujeme niečo prehlušiť.

11. novembra je v kalendári Martin

Prichádza na bielom koni, nosí nám sneh. Vonku je zima, už je dosť skoro tma, najradšej by sme ostali vnútri a zaliezli pod teplú deku. Môžeme byť vďační za to, čo máme, a spomenúť si na iných, ktorí toho toľko ako my nemajú. Martin z Tours (nar. v roku 316, zomrel údajne 11. novembra 397) bol pôvodne vojak, neskôr veľmi súcitný, zbožný muž. Legenda o ňom hovorí, že sa ešte ako vojak podelil s nahým žobrákom o svoj teplý plášť, rozsekol plášť na polovice. V pribúdajúcej tme sa svetlo sťahuje dovnútra, môžeme si vyrobiť lampášik. Nekupujte ho v obchode. Na internete nájdete veľa  jednoduchých návodov, ako si lampášik vyrobiť a deti to milujú. Keď v lampášiku potom zapálime svetielko a žiari v tme, radosť nemá konca-kraja. V škôlke organizujeme sprievod, ktorého sa deti môžu zúčastniť spolu s rodičmi. Deti si nesú lampášik, svetielko ich vedie v tme (aj my dospelí potrebujeme, aby nás vo chvíľach tmy viedlo nejaké svetielko…), spievame jednoduché pesničky a na konci „nájdeme“ košík s upečenými rožtekmi. Každé dieťa dostane jeden a podelí sa oň s rodičmi.

6. december – Mikuláš

Okolo postavy Mikuláša, biskupa z Myry (zomrel v r. 343 n. l.) vzniklo množstvo legiend a zvykov. Mikuláš podporoval to dobré v ľuďoch a keď v živote poblúdili, pomáhal im vrátiť sa na správnu cestu. Je aj patrónom námorníkov a lodiarov. Pekným zvykom je, že deťom dáva Mikuláš do topánky – ktorá symbolizuje to, ako kráčam životom – povzbudenie na dobrej ceste. Niekedy aj varovanie, keď kráčame nesprávne (uhlie, cibuľa), ale to by som malým deťom nerobila.

Nerobme z Mikuláša malé Vianoce. Pár zdravých maškŕt stačí, keď deti zahltíme už v predstihu, na Vianoce budú presýtene a vyčerpané. Skôr či neskôr sa zrejme stretnete aj s otázkou vašich detí, či Mikuláš existuje. Pomaly na každom rohu, v obchodných centrách, na firemných oslavách a aj v škôlkach môžeme stretnúť ujov s bradou z vaty a vypchatým bruchom v červenom kabáte, niekedy sprevádzaných veselou swingovou hudbou. Toto nie sú Mikuláši, už majú pramálo spoločné so zbožným biskupom, ktorý pomáhal ľuďom ostať na dobrej ceste. Skutočný Mikuláš žil kedysi dávno, a my smieme byť dnes jeho pomocníci.

Advent a Vianoce

Advent znamená príchod niečoho významného. V kontexte kresťanstva, príchod Vianoc, narodenia Ježiška. Sú to 4 týždne, počas ktorých môžeme svoju domácnosť aj seba pripraviť na obdarovanie, a nemyslím teraz darčeky. Vianočné upratovanie, vyhadzovanie nepotrebného, čistenie zanedbaného môžeme urobiť v byte aj v duši. Pre to, čo sa dá pred Vianocami robiť s deťmi,  nájdete množstvo inšpirácií na internete aj v rôznych publikáciách, o tom nemusím písať. Pre mňa bol spôsob, akým sa u nás doma slávili či trávili Vianoce od určitého veku tak trochu sklamaním. Veľké očakávania, stupňované počas celého adventu, vyvrcholili večerou a rozdávaním darčekov a potom veľmi rýchlo prišla akási prázdnota, ktorú sa márne pokúšala zaplniť rozprávka v televízii. Porozprávajte sa so svojím partnerom/partnerkou, čo pre vás znamenajú Vianoce, ako by ste ich chceli stráviť. Možno zistíte, že tak ako je to u vás, je to fajn, a možno sa z toho vyvinie prekvapujúci a podnetný rozhovor. Bolo by škoda, keby sme dovolili, aby sme Vianoce zredukovali na konzum (darčekov, ktoré nepotrebujeme, jedla, ktoré nám uškodí…). A potom je tu, pravdaže, otázka, kto nosí darčeky, alebo či naozaj existuje Ježiško.

Pomerne často sa stretávam s tým, že rodičia nechcú svojim deťom klamať. Klamať o tom, že Mikuláš a potom Ježiško nosia darčeky. Deti sú niekedy z toho aj popletené, kto je Mikuláš a kto Ježiško, a to nám to ešte začal komplikovať aj Santa Klaus (Mikuláš, ktorý chodí na Vianoce).

Myslím si, že ak malým deťom nedoprajeme pár rokov žiť v magickom, rozprávkovom svete, keď v ich živote môže byť aj niečo iné ako bežná každodennosť, ochudobníme ich dušičku o niečo veľmi vzácne. Minimálne o možnosť žasnúť, o pocit, že tu je ešte niečo vyššie ako som ja. Čím viac umožníme dieťaťu prežívať jeho fantazijný, magický svet, tým viac podporíme jeho kreativitu v dospelosti.

Ako je to vlastne s obdarúvaním na Vianoce? Jedno dievčatko sa ma raz pýtalo, že ako to, že na Vianoce má Ježiško narodeniny (betlehemy so scénou malého Ježiška sú, našťastie,  stále populárne), ale darčeky dostávame my, nie on? Tu je dobré spomenúť si na tzv. kresťanské hodnoty, ktoré už ani vedome nespájame s kresťanstvom, v našej ateistickej dobe ich v našej kultúre považujeme za „normálne“. Láska, pravda, dobro, spravodlivosť… Môžeme si to predstaviť, že Ježiško (alebo ak chcete, Kristus) žije v našich srdciach, žije v našej láske. A keď sa obdarúvame navzájom, obdarúvame vlastne aj jeho a on nás. No a keďže nás je na svete tak veľa, smieme byť jeho pomocníkmi a darčeky zaobstaráme my. Čo nás k tomu vedie, je láska v srdci.

Prajem vám krásne prežitie vianočných sviatkov

Blanka Lichtnerová

Časopis Dieťa
Foto Shuttestock.com

Dieťa č. 12/2021 – 1/2022 si možno kúpiť vo voľnom predaji na Slovensku alebo si ho môžete predplatiť, a to nielen na Slovensku, ale aj zo zahraničia (poštovné predplatiteľom na Slovensku i v Českej republike hradí redakcia). Ak chcete tlačené Dieťa dostávať domov do schránky alebo ho chcete podarovať svojim blízkym, môžete si ho objednať v oblasti Objednávky. Tu si môžete predplatiť aj prístup k elektronickej verzii Dieťaťa.

Hľadáte vhodný darček pod vianočný stromček? Podarujte Dieťa.