Doba šalátová

Na rozdiel od doby ľadovej, ktorou nás klimatológovia už opäť strašia, na dobu šalátovú sa tešíme rok čo rok. Pozor, práve prichádza!

S presným určením pôvodných predkov šalátu je trošku problém, isté však je, že ho ako liečivú bylinu objavili už Egypťania. Dokonca mu určili aj patróna, bol ním boh krásy a plodnosti Min. Semienka šalátu ako sedatívum a analgetikum s protizápalovými účinkami odporúčal tiež známy arabský učenec a priekopník medicíny Avicena. Grécky lekár Dioskoridés šalát podával svojim pacientom ako liek pri problémoch so žalúdkom a odporúčal ho dojčiacim ženám, ktoré mali málo mlieka. Táto zelenina prenikla aj do miestnej mytológie, podľa povesti vraj Afrodita položila mŕtveho krásavca Adonisa na koberec zo šalátových listov.

Úspešnými šľachtiteľmi sa o niekoľko desaťročí stali Taliani, pretože už za čias Rímskej ríše bol šalát obľúbenou zeleninou. V tých časoch síce ešte nemal toľko živín ako súčasné moderné odrody, ale obsahoval účinné látky podporujúce trávenie, čo ocenili priaznivci povestných opulentných hostín. Podávali ho ako záverečný chod, pretože okrem iného upokojoval žalúdok, pomáhal tráveniu, zmierňoval pálenie záhy a pripravil telo na spánok.

Veľmi rýchlo si získal aj francúzskych gurmánov, kráľovskí záhradníci patrili medzi prvých, ktorí začali s rýchlením šalátu v skleníkoch. Zákaz pestovania uvalila vrchnosť na osadenstvo kláštorov. Dôvodom bolo zrejme vyhlásenie istého vplyvného stredovekého bylinkára, ktorý šalát označil za afrodiziakum. Nezabralo ani to, že táto zelenina sa vraj podávala pri poslednej večeri Ježiša Krista a jeho apoštolov. Symbolom tejto udalosti mohol byť práve kvôli horkastej chuti, preto ho prirovnávali k žiaľu a pokániu.

PRE MAMIČKY AJ DETI

Podľa ajurvédy by čo najviac šalátu mali jesť ženy na začiatku tehotenstva, aby predišli potrateniu. Účinné látky v ňom podporujú tiež dobrú náladu podliehajúcu diktátu rozkolísanej hormonálnej hladiny. Indiáni šalátovou šťavou upokojovali uplakané bábätká. Naši predkovia listy šalátu prikladali na vredy, pripravovali z neho masť na popáleniny. Liečili ním čierny kašeľ aj astmu, reumatizmus a dnu. Šalát obsahuje množstvo vody a vlákniny, draslík, vitamín C a E, je bohatým zdrojom kyseliny listovej a železa. Podľa vedeckých výskumov je jednou z preventívnych potravín proti rakovine. Vďaka antioxidantom chráni pred mŕtvicou a infarktom. Osoží tiež nášmu zraku a zmierňuje riziko vzniku šedého zákalu. Najviac živín má čerstvý, skladovaním v chladničke stráca najmä vitamín C.

V súčasnosti existuje množstvo rôznych odrôd šalátu. Môžete si vybrať nielen podľa toho, či máte radi krehkejší a šťavnatejší šalát, ale aj podľa toho, či uprednostňujete horkú alebo menej výraznú chuť. Ponúkame vám stručný prehľad tých najzaujímavejších druhov.

FRISÉE

Tento kučeravý druh šalátu má horkastú chuť a zelenú až žltozelenú farbu. Najbližšie má k čakanke, nemá však valcovitý tvar, ale hlávku tvorí hustá spleť menších lístkov. Je obľúbencom kuchárov v tradičných francúzskych bistrách a podávajú ho v kombinácii so šunkou, ale aj s ovocím. Môžete ho podávať tiež s plodmi mora a pečenou paprikou.

Pochádza zo Stredomoria, darí sa mu však aj v našich záhradkách. Frisée je krehký a rýchlo podlieha skaze, takže by ste ho mali zjesť čím skôr. V igelitovom vrecúšku a v chladničke vydrží maximálne do ďalšieho dňa. Vonkajšie listy majú výraznejšiu horkú chuť, smerom dovnútra je jemnejší. Obsahuje množstvo vitamínu C, A a B, ako aj niektoré minerálne látky.

BATAVIA

Čo sa stane, keď pestovateľ skríži hlávkový a ľadový šalát? Vznikne batavia. Tento druh šalátu je u nás ešte neznámy, ale napríklad vo Francúzsku je ďalším z favoritov. Môže byť žltozelený alebo zeleno-červený, je síce menej chrumkavý, zato jemnejší ako ľadový šalát. Je ideálnym jedlom pre tých, ktorí chcú schudnúť, lebo obsahuje množstvo dôležitých živín. Je bohatý na železo, fosfor, draslík, vápnik. Patrí medzi otužilcov a v chladničke vydrží niekoľko dní, stačí ho vložiť do mikroténového vrecúška.

DUBÁČIK

Krehké úzke lístky tohto druhu šalátu pripomínajú orieškovú chuť rukoly, akurát bez pikantného náznaku. Keď si ho vypestujete v záhrade, nemusíte vybrať celú hlávku, ale iba oberať jednotlivé lístky, ktoré postupne dorastajú. Dubáčik môže byť zelený alebo červenkastý. Svoje meno dostal preto, lebo pripomína dubové lístky, vďaka čomu je dekoratívny. Dopĺňa sa s tvrdými syrmi, ale aj hubami či jemným rybacím mäsom. Do octovej zálievky pridajte cesnak, čím zvýšite nutričnú hodnotu jedla a zvýrazníte chuť. Tmavšie listy dubáčika sú bohatšie na živiny ako svetlejšie, pozor však na poškodené a zhnednuté okraje – sú známkou toho, že šalát má svoje najlepšie obdobie už za sebou. Listy musia byť pevné a svieže. Neskladujte ich viac ako deň, pozornosť si zaslúži aj pri umývaní, inak ho polámete, čím stráca na kvalite.

RÍMSKY ŠALÁT

Relatívnym nováčikom je tiež rímsky šalát. Okrem toho, že ho môžeme servírovať čerstvý, výborný je tiež vo forme prívarku – chuťou pripomína špargľu. Uvarený v polievke, dusený či pečený ho jedia vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku, odkiaľ pochádza. Listy, ktoré tvoria podlhovastú hlavičku sú chrumkavé a sladkasté. Do zálievky ich ponorte tesne pred podávaním, inak veľmi rýchlo zvädnú a stratia chuť. Labužníci radia po umytí vyrezať tuhšie biele časti. Rímsky šalát chutí s výraznejšími druhmi syrov a dressingov a Američania ho používajú na prípravu známeho Caesar šalátu, pričom ho hojne posýpajú parmezánom. Hodí sa aj do sendvičov. Tmavšie listy obsahujú viac vitamínu C, draslíka a vápnika ako svetlejšie stredné listy.

Daša Čejková

Dieťa 4/2015