Ako podporovať u detí lásku k učeniu

„Škola je nuda. Učenie ma nebaví…“ Takéto výroky školákov, doplnené patričným výrazom znechutenia, vyčaria nejednému dospelákovi úsmev na tvári. Veď ani my sme neboli iní…

Všetko sa však mení v okamihu, keď nezáujem vlastného dieťaťa o učenie je permanentný a navyše sa začne odrážať aj v žiackej knižke.

Keď dieťa začne nosiť zo školy zlé známky, rodičia siahajú po rôznych prostriedkoch. Medzi najčastejšie patria tresty a odmeny. Trestá sa každá zlá známka a každý úspech sa odmení.

Medzi najčastejšie tresty patria:

• zákaz obľúbenej činnosti – kým v našich časoch to bol najmä zákaz pozerania televízie, teraz je to už skôr zákaz používania počítača, internetu, četovania na sociálnych sieťach, ale aj hrania sa vonku s kamarátmi či krúžková činnosť),
• odobratie niečoho, čo je pre dieťa cenné a rado to používa – mobil, notebook, bicykel),
• odobratie vreckového ,
• zrušenie populárnej aktivity (výlet, lyžovačka, stanovanie),
• karhanie,
• telesné tresty – žiaľ, v mnohých domácnostiach stále fungujú.

Podobne aj formy odmien sú veľmi rôznorodé:

• pochvaly a uznanie zo strany rodičov,
• spoločná aktivita s rodičmi – pri menších deťoch to môže byť návšteva zoo, múzea, kina, pri tých starších je to skôr dovolenka pri mori),
• vecné dary – dieťa si želá nový bicykel a tak dostane podmienku: ak si zlepší známky a na vysvedčení nebude žiadna trojka, môže ho mať…

Pravda je, že pomocou týchto metód môžeme dosiahnuť úspech – zlepšenie prospechu dieťaťa. To však automaticky neznamená aj zlepšenie vedomostí a zmenu postoja k učeniu. Veď niektoré deti v snahe vyhnúť sa trestu či získať odmenu využívajú aj nedovolené prostriedky (ťaháky, odpisovanie). Aj v prípade, že nepodľahnú pokušeniu podvádzať, nie je ešte dôvod na oslavu. Viaceré deti sa pod vplyvom trestu alebo odmeny usilujú predovšetkým získať dobré známky. Nerobí im problém naučiť sa spamäti dlhé texty bez toho, aby tomu, čo memorujú, rozumeli. Iní sa učia len pred písomkami a to veľmi intenzívne. Za jedno popoludnie do hlavy „natlačia“ všetko potrebné na písomku a za tri dni si z toho už takmer nič nepamätajú. No a potom sú tu ešte deti, ktoré sú veľmi flegmatické, tresty na ne nezaberajú a odmeny nie sú dosť motivačné na to, aby ich primäli viac sa učiť.

Oveľa účinnejšie ako trestať či odmeňovať za prospech je rozvíjať v deťoch lásku k samotnému učeniu. Vo všeobecnosti sú určité predmety obľúbenejšie ako ostatné. No, v niektorých triedach vedú prím aj tie nepopulárne. Zásluhu na tom majú učitelia, ktorí dokážu svojich zverencov pre ne nadchnúť. A pre vlastné deti môžete byť takým vzorom aj vy, rodičia.

Nemajte prehnané nároky

Učebné výsledky detí môže výrazne ovplyvniť nielen ich usilovnosť a spôsob podania učiva, ale aj vrodené schopnosti. Dnešná doba sa silno orientuje na úspech. Mnohí rodičia pod jej tlakom všemožne nútia dieťa, aby podávalo tie najlepšie výsledky. A tak nielen tie menej obdarené, ale aj niektoré inteligentné deti trpia tým, že nech sa snažia akokoľvek, stále je to málo. Strácajú motiváciu, sú frustrované. Takáto situácia v rodine nejedno dieťa priviedla do nevhodných partií, „namočila“ do drog alebo inej kriminality a v ojedinelých prípadoch vyústila až do samovraždy. Menej je niekedy viac a tu to platí stopercentne.

Začnite už od útleho veku

Lásku k vzdelaniu treba v deťoch rozvíjať už odmalička, teda ďaleko predtým, ako vôbec prvý raz vstúpia do školy. V súčasnosti majú rodičia túto úlohu značne uľahčenú. Obchody ponúkajú kvantum edukačných hračiek a pomôcok na rozvíjanie intelektu hravou formou. V kníhkupectvách, ale aj na webe, nájdete hromadu kníh a článkov o vzdelávaní a tiež množstvo didaktických knižiek pre najmenšie detičky aj pre predškolákov.

Ak ste náhodou toto obdobie detského veku prepásli, nič nie je stratené! V ranom detstve je však podstatne ľahšie podchytiť záujem detí o vzdelávanie.

Urobte z učenia zábavu a nie povinnosť

Postoj k vykonávanej činnosti sa výrazne prejaví na jej výsledku. Podporujte u dieťaťa predstavu školy a učenia ako niečoho pozitívneho. Výrokmi typu „však počkaj, v škole ťa naučia poslúchať,“ vytvárate u dieťaťa pod pojmom „škola“ predstavu negatívneho miesta, kde sa chodí za trest.  Oveľa prospešnejšie sú kladné vyjadrenia o význame vzdelávania. Keď sa naučíš čítať, budeš si môcť prečítať sám všetky rozprávky. Pomocou angličtiny sa dohovoríš s inými aj na dovolenke pri mori. Na pracovnom vyučovaní sa naučíš vyrábať krásne predmety a vyzdobíš si izbičku sám podľa svojich predstáv.

Veľa detí prichádza do školy prvýkrát s radosťou. Žiaľ, u väčšiny z nich sa nadšenie postupne vytratí.  Zásluhu na tom majú neraz aj samotní učitelia, ktorí svojím silne kritickým postojom vyvolávajú v žiakoch pocity menejcennosti a stratu záujmu o vzdelávanie. Demotivujúco pôsobí aj nezáživný výklad učiva. Učenie sa zvykne spájať so školou. Deti, ktoré si voči nej vytvoria antipatiu, ju môžu preniesť aj na získavanie mimoškolských vedomostí.

Pedagógovia zohrávajú síce pri výchove a formovaní dieťaťa nezanedbateľnú rolu, no najvýznamnejší je vplyv rodiča.  Využívajte teda čas strávený s dieťaťom zmysluplne – čítajte spolu hodnotné a zaujímavo napísané knižky, robte si výlety do prírody, navštevujte zoologické a botanické záhrady, skanzeny, múzeá, hrady… a najmä sa spolu s deťmi rozprávajte počas tohto spoločného objavovania.

Napríklad v Detskom múzeu SNM v Bratislave sa môžete so svojimi ratolesťami zúčastniť veľkého počtu vzdelávaco – poznávacích aktivít. Počas interaktívnych výstav, tvorivých dielní a v detskom laboratóriu zažijete spolu iste veľa zábavy. Mnohé zoo ponúkajú rôzne atrakcie, ktorými chcú prilákať najmä malých návštevníkov – či už je to kontaktná zoo (deti tu môžu hladkať niektoré zvieratká), komentované kŕmenie, pavilóny s klímou a vegetáciou dažďového pralesa alebo púšte. To všetko pomôže deťom pri učení. Vo viacerých múzeách alebo hradoch prebiehajú aj špeciálne detské prehliadky. Deťom veku primerane predstavujú život na zámku, niekde sa môžu prezliecť do historických kostýmov, môžu si vyskúšať niektoré dnes už málo známe činnosti alebo aspoň vziať do rúk vybrané exponáty.

Zamerajte sa na to, v čom vynikajú

Len veľmi málo detí je všestranne zameraných a dosahuje excelentné študijné výsledky vo všetkých oblastiach. Veľa detí je dobrých len v jednom či dvoch predmetoch, v ostatných sú priemerné a prípadne ich vedomosti z jedného či dvoch „pokrivkávajú“. Poznanie ľudstva rastie rýchlym tempom, obsiahnuť všetky jeho sféry do hĺbky, je prakticky nemožné. Veď poslední učenci označovaní ako polyhistori žili pred dvoma – troma storočiami.

Niektorí rodičia sa orientujú najmä na tie najslabšie predmety. Hodiny a hodiny drilujú potomkov, aby ani v tomto nezaostávali. Tieto predmety sú spravidla u dieťaťa veľmi neobľúbené. To, že má s nimi problém a navyše sa im musí aj najviac venovať, im na popularite nepridá, práve naopak, averziu to len zvyšuje. Šanca, že sa v budúcnosti dieťa uplatní v príbuznom obore, je minimálna. Kto by túžil vykonávať profesiu, voči ktorej má antipatiu?

Lepšie je zamerať sa na to, v čom deti vynikajú a najmä ich to baví. Milovníci prírody nepokladajú spoznávanie (a učenia sa) prírodnín na biologickú olympiádu za niečo nudné a zbytočné, ale tešia sa z nových objavov. Zo školskej (dodatočnej) aktivity sa stáva hobby. Zanietení mladí športovci neľutujú voľný čas, o ktorý prichádzajú kvôli tréningom, sústredeniam, turnajom, lebo ich to baví. Ak sa aj neskôr neprebojujú medzi špičkových reprezentantov, môžu sa stať trénermi alebo telocvikármi. Lásku k svojmu koníčku prenášajú na malých zverencov a svojím povolaním skutočne žijú. Upriamiť pozornosť na obľúbený predmet, samozrejme, neznamená úplne zanedbávať tie ostatné.

Príbehy osobností

Niektoré deti sú znevýhodnené pri vzdelávaní. Príčiny sú rôzne – možno majú problematický zdravotný stav, kvôli ktorému často vynechávajú vyučovanie a nestíhajú si učivo dobrať, alebo majú nižší inteligenčný kvocient či zlé rodinné zázemie. Ak máte také dieťa v rodine, môžete ho povzbudzovať aj príbehmi slávnych. Mnohí z nich to v živote nemali vôbec ľahké. Borili sa s biedou, odmietaním či dokonca prenasledovaním alebo s nejakým hendikepom. No napriek tomu všetkému dokázali uspieť a predbehnúť svojich súčasníkov. Aristoteles, Darwin a Churchil sa zajakávali. Newton, Nobel a Moliere mali epilepsiu. Bedrich Smetana a Beethoven počas života ohluchli, ale aj po tomto tvrdom údere skladali ďalej diela, ktoré dodnes nadchýnajú masy. Helena Kellerová následkom prudkého zápalu mozgových blán ako 18-mesačná ohluchla aj oslepla. Neskôr sa z nej stala uznávaná poetka a spisovateľka.

Vplyv negatívnych podmienok sa dá prekonať alebo aspoň zmierniť usilovnosťou a vytrvalosťou. Tento výrok potvrdzujú aj súčasní psychológovia, podľa ktorých sa na genialite podieľa viacero faktorov: vynikajúce schopnosti (10 percent),  priaznivé podmienky rozvoja (40 percent) a usilovná práca (50 percent).

Mgr. Oľga Stašová, PhD.
Dieťa 9/2013

Foto Shutterstock