Môže sa stať, že vyvolaním hanby si nezaistíte poslušnosť, ale skrytý hnev

Niektoré výchovné praktiky, ktoré používala staršia generácia, sa ukázali ako neúčinné a, bohužiaľ, aj škodlivé. Jedným z veľkých „boomov“ na internete boli už pred časom videá, v ktorých rodičia verejne zosmiešňujú svoje deti, aby sa vyvolanie pocitu hanby stalo akousi výchovnou lekciou. Kam sú rodičia ochotní zájsť, aby si zľahčili výchovu?

• Negatívne emócie nie sú vhodný výchovný prostriedok.

Vo vzťahoch odjakživa spôsobuje problémy nedostatok empatie alebo schopnosti vcítiť sa do človeka a pozerať sa na situáciu jeho očami. Neempatický človek nemá cit pre pochopenie toho, čo dieťa prežíva a ako sa v určitých situáciách cíti. Vidí len to, že dieťa neposlúchne, a namiesto zamyslenia sa nad príčinami takého správania ho potrestá v snahe vyvolať negatívny pocit. Takýmto pocitom je aj hanba, tak dlho (alebo až dodnes?) oslavovaný a cenený výchovný prostriedok.

• Dieťa neprestane milovať svojich rodičov, ale samo seba.

Hanba má mnoho podôb, avšak len jeden výsledok – pocit menejcennosti a zničenie sebavedomia, čoho dôsledkom je kompenzácia týchto emócií rovnakým výsmešným a šikanujúcim správaním, ktoré si dieťa od rodiča osvojí. Ak je to pred jeho priateľmi alebo vašimi známymi, následky na seba nenechajú dlho čakať. Podobnú situáciu som zažila aj ja.

Na základnej škole som doučovala svoju spolužiačku nemčinu. Šla som k nim domov, kde bol prítomný iba kamarátkin mladší brat. Učenie nám znemožňoval, žiadal si pozornosť, ktorú potreboval a nevedel si ju zaistiť inak, len zlým správaním. Jeho sestra ho zo srandy na chvíľu zavrela do kúpeľne, potom ho pustila s varovaním, aby nás nechal učiť sa. Pomohlo to, učili sme sa ďalej. Len čo však prišla ich matka, syn jej žaloval. Bez toho, aby matka zistila aj informácie z druhej strany, vtrhla do jej izby a rozkričala sa, ako si dovoľuje takto sa k bratovi správať. Nasledovali nepekné výchovné slová, ktoré ponechali moju kamarátku zahanbenú a neschopnú ďalej pokračovať v učení. Čo sa stalo potom? Kamarátka sa prestala so mnou baviť.

• Deti sa nebudú správať dobre, ak ich donútite cítiť sa zle.

Neviem, či to bolo spôsobené hanbou alebo len zvaľovala vinu za to, čo sa stalo, na mňa, každopádne už vtedy som si ako dieťa uvedomovala, čo zahanbovanie spôsobuje. Vedela som, že matka si to mala s dcérou vyriešiť v súkromí, medzi štyrmi očami.

Rodičia berú svoje deti ako svoj majetok, s ktorým si môžu robiť, čo chcú. Je načase prelomiť tento zaužívaný dojem a rodičom pripomenúť, že deti majú tiež svoje práva a pocity. Je dôležité rodičom citlivo vysvetliť, že je v ich rukách, aký človek z dieťaťa vyrastie a aký život bude žiť. Bohužiaľ, ako všade inde, aj tu platí, že tak ako jednáme s druhými, jednáme sami so sebou. Generácia zranených detí plodí len ďalšiu takúto generáciu. Je načase začať u seba a priznať si, že všetky výchovné techniky, ktoré spôsobovali bolesť nám, ju pravdepodobne spôsobia aj našim deťom. Prečítajte si tú vetu ešte raz. A ešte raz…

Mgr. Mária Hanúsková

Foto Pixabay.com

Dieťa č. 2 – 3/2023 je vám k dispozícii vo voľnom predaji na Slovensku alebo si ho môžete predplatiť, a to nielen na Slovensku, ale aj zo zahraničia (poštovné predplatiteľom na Slovensku i v Českej republike hradí redakcia). Ak chcete tlačené Dieťa dostávať domov do schránky alebo ho chcete podarovať svojim blízkym, môžete si ho objednať na www.dieta.sk v oblasti Objednávky. Tu si môžete predplatiť aj prístup k elektronickej verzii Dieťaťa.