Figy – biblické ovocie

Sladkú chuť fíg si u nás spájame skôr s atmosférou Vianoc. Letné dovolenky a potulky svetom bývajú ideálnou príležitosťou ochutnať toto ovocie čerstvé, najlepšie priamo odtrhnuté zo stromu. No a dnes už mnohí z nás úspešne dopestujú figy aj vo svojich záhradkách.

Tvrdí sa, že prvým oblečením Adama a Evy bol figový list, takže figovník rástol aj v raji. Napokon, ktovie, možno hriešnym ovocím, ktoré týmto dvom ponúkol had a oni ho ochutnali, nebolo vôbec jablko, ale figa. V tieni figovníka vraj meditoval Budha a pokoj na dojčenie pod jeho korunou našla legendárna vlčica, ktorá vychovala Romula a Réma, zakladateľov Ríma. Listnatých svedkov tých čias by sme dnes hľadali márne, pretože figovníky sa dožívajú iba okolo 100 rokov, podľa historikov si však na ich plodoch určite pochutnávali Egypťania, Asýrčania a iné staroveké národy obývajúce Orient a územie Stredozemného mora. Na to, aby bol figovník spokojný a aby rástol a plodil, potrebuje podobné podmienky ako vinič, čo znamená, že má rád slnko, teplo a dobre znáša sucho. Výsledok sa odzrkadlí v hojnosti a chutnosti plodov.

Zrelé figy majú okrúhly, mierne hruškovitý tvar a ich šťavnatý obsah chráni zelená, zlatistá prípadne viac alebo menej tmavá fialová šupka. Figovník zvládne aj našu klímu, aby sa mu darilo, treba ho vysadiť na južnú stranu pozemku, najlepšie na miesto chránené múrom plotu či stenami domu. Úrody sa určite dočkajú záhradníci, ktorí strom pestujú v skleníku. My ostatní si figy môžeme dopriať zo supermarketov – buď sušené alebo čerstvé, najlepšie sú však tie dovolenkové, kúpené na miestnom trhovisku.

Figa borová

Keď vám niekto chce dať figu borovú, znamená to, že pre vás nič nemá. V skutočnosti si plody figovníka nezaslúžia takéto prirovnanie, sú totiž zdrojom mnohých dôležitých vitamínov a minerálov. Obsahujú vápnik, dôležitý pre naše zuby a kosti, preto by figy nemali chýbať na tanieri tých, ktorým hrozí osteoporóza. Vďaka draslíku sú ideálnym ovocím pre ženy, ktoré v rámci premenštruačného syndrómu či počas menštruácie trpia zadržiavaním vody v tele a výkyvmi hmotnosti. Figy obsahujú železo, takže pomáhajú aj pri málokrvnosti a pocitoch únavy. Horčík chráni svalstvo pred kŕčmi, prospieva srdcu a stará sa o udržanie jeho pravidelného rytmu. Dostatok nerozpustnej vlákniny v tomto ovocí pomáha čistiť črevá a slúži ako prevencia zápchy a hemoroidov. Rozpustná vláknina zase znižuje hodnoty cholesterolu v krvi. Figy by mal jesť každý, kto chce mať pevné a zdravé vlasy, majú v sebe zinok, preto zároveň pomáhajú zmierniť stav nečistej pleti a akné. Obsahujú síce iba malé množstvo vitamínu C, je to však vyvážené celou škálou vitamínov skupiny B.

Účinkami fíg sa zaoberal už rímsky učenec Plínius. Odporúčal ich variť vo víne a podávať ako prostriedok proti vredom a opuchom. Na základe výsledkov z japonských laboratórií dnes vedci pátrajú aj po dôkazoch, ktoré by potvrdili protirakovinové účinky tohto ovocia. Obklady z fíg rozvarených na kašu sa spomínajú v Biblii, liečili nimi nehojace sa vredy a rany, protizápalový účinok pripisovali aj listom – napríklad v Arménsku ich namáčali do alkoholu a podávali ako podporný prostriedok pri malárii. Stáročia skúseností ľudových liečiteľov potvrdili pozitívny vplyv fíg na zníženie krvného tlaku, odvar sa používal pri kašli, zapálenom hrdle, angíne.

Čerstvé aj sušené

Čerstvé figy sú chutnejšie a pravdepodobne ich neodmietnu ani deti, problémom je však ich trvanlivosť. V chladničke by ste ich mali držať maximálne tri dni, inak zhnijú. Pri nakupovaní vyberajte na dotyk mäkšie plody, nekupujte tvrdé, pretože sú nezrelé. Navyše, v tomto stave obsahujú mliečnu šťavu, ktorá je pre citlivé osoby alergénom a spôsobuje svrbivé vyrážky. Opatrnosť nezaškodí, ani keď ich chcete ponúknuť deťom, sú síce vhodnejším dezertom ako čokoláda, nepatria však do jedálneho lístka bábätiek mladších ako rok.

Čerstvé figy sú výborné nielen na sladko, ale hodia sa aj ku kuraciemu mäsu či pikantnejším druhom syra. V krajinách, kde sa figám darí, z nich varia lekvár, zo šťavy pripravujú džúsy alebo víno.

Sušené figy sú sladšie, pretože obsahujú cukor v koncentrovanej podobe. Sú výborným zdrojom energie a zároveň sa ľahko prenášajú, čo oceníte pri výlete. Keď ich pokrájate nadrobno alebo pomeliete, nahradia časť cukru v koláči, osladia müsli aj biely jogurt. Môžete ich na niekoľko hodín namočiť vo vode, ešte predtým ich však dôkladne umyte. V takomto stave sú účinnou pomocou pri zápche. Vypiť treba aj vodu, v ktorej odstáli. Zo sušených a čerstvých fíg a niekoľkých druhov bylín prírodní liečitelia pripravujú pastu. Natrú ju na kus plátna a priložia na kĺb, do rána vraj bolesť ustúpi.

Zo sušených fíg si môžete doma pripraviť aj nápoj podobný káve, stačí ich najskôr nasucho opražiť a pomlieť. Indickí gurmáni nedajú dopustiť na mladé figové listy, pripravujú ich rôznymi spôsobmi ako prílohu k mäsu. Z fíg sa dá uvariť výborný čaj. Vývar môžete dosladiť medom, čím posilníte jeho účinok pri liečení prechladnutia, kašľa či bolestí hrdla. V lete môžete čaj ochladiť a získate kvalitnú náhradu za priemyselne vyrábané a umelými dochucovadlami obohatené nápoje typu „ice tea“ (ľadový čaj).

Daša Čejková

Magazín Dieťa
Foto Shutterstock

Viac článkov o zdravej výžive: https://www.dieta.sk/kategoria/clanky/vyziva/potraviny-pre-zdravie/

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.