Mnohé mamičky sa na rodičovskej dovolenke vrhli na podnikanie. Nakúpia krásne pestrofarebné detské odevy zo zahraničných internetových obchodov a potom ich tu ďalej ponúkajú mamám cez svoje obchodíky, minibazáriky, mamičkovské bazáre…
Nie, nejde o obnosené šatstvo po vlastných deťoch, ako by sa mohlo zdať podľa označenia „bazár“. V skutočnosti ide o nové detské a dojčenské odevy, posteľnú bielizeň, topánočky, podbradníky a iné veci, ktoré sú na pohľad krásne, moderné, s potlačou obľúbených rozprávkových hrdinov. Problém je, že môžu obsahovať aj rakovinotvorné látky.
Na problém nás upozornila naša čitateľka (jej meno i kontaktné údaje máme v redakcii, no nebudeme ich zverejňovať). Na internete našla stránku s detským tovarom z Číny. No a potom zistila, že ho predáva aj mnoho mamičiek na slovenských mamičkovských internetových portáloch:
„Všetok tovar, ktorý stránka ponúka, je vyrobený v Číne. Keď si vyberiete nejakú kategóriu, napríklad detské tepláky, je tam uvedený výrobca aj s adresou a navyše vidíte, že oblečenie je fotené na čínskych deťoch. Potom som našla pár predávajúcich na jednom internetovej stránke pre mamičky, ktoré presne toto isté oblečenie predávajú v bazáriku. Oblečenie je nové a že skutočne pochádza z čínskeho internetového obchodu, vidíte podľa pridaných fotografií ponúkaného tovaru a čínskych detičiek na obrázkoch, no tiež podľa podmienok a času dodania. Rovnako sa predáva aj cez uzatvorené skupiny na facebooku. Pamätám si, že keď som študovala na vysokej škole, mali sme aj prednášku o skúšobníctve a prednášajúci nás neustále upozorňoval na oblečenie z Číny. Vraj tam neexistujú žiadne kontroly, nezaujíma ich životné prostredie, pracovné podmienky, ani zdravotná neškodnosť materiálov, z ktorých oblečenie šijú. Mamičky o tom netušia a húfne objednávajú čínske oblečenie cez internet, pričom naši najmenší sú najzraniteľnejší… Keďže môj syn má atopickú pokožku, veľmi dávam pozor na to, čo mu obliekam a čo kupujem. No aj tak by ma zaujímalo, či niekto u nás kontroluje čínske oblečenie, ktoré sa k nám takto dostáva cez internetové obchody a mamičkovské bazáre. Prípadne, či si môže dať napríklad spotrebiteľ takéto oblečenie otestovať a čo by to stálo.“
Legálne podnikanie, alebo…?
Najskôr sme sa obrátili na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI) v snahe zistiť, či kontroluje aj kvalitu oblečenia, ktoré sa predáva na internete cez menšie e-shopy. A či prípadne jej inšpektori už nemajú nejaké skúsenosti s internetovým obchodom ponúkajúcim čínsky detský textil.
„Kvalitu oblečenie v e-shopoch Slovenská obchodná inšpekcia nekontroluje,“ uviedla pre Dieťa tlačová hovorkyňa ústredného inšpektorátu SOI Danuša Krkošová. Podľa jej slov, keď sa oblečenie predáva cez mamičkovské bazáre a ide o nové oblečenie, nie obnosené šatstvo, spotrebiteľ by mal byť na pozore. V uvedených prípadoch môže ísť o nedovolené podnikanie, nad ktorým vykonávajú dozor orgány Finančnej správy SR a živnostenské úrady.
Na našu otázku, či inšpektori SOI už šetrili nejaké sťažnosti spotrebiteľov na takýchto predávajúcich, ich služby, nevybavovanie reklamácií, prípadne priamo na kvalitu tovaru, hovorkyňa SOI odpovedala: „V prípade, ak sa tovar predáva prostredníctvom bazáru s tým, že ide o fyzickú osobu – nepodnikateľa, nejde o vzťah podnikateľ – spotrebiteľ, ktorý spadá do dozornej právomoci SOI. Ak by však šlo o osobu, ktorá nedovolene podniká, má voči spotrebiteľovi tie isté povinnosti ako predávajúci – podnikateľ. V takomto prípade je SOI oprávnená preveriť, či predávajúci dodržiava zákonom stanovené povinnosti. Je však potrebné preveriť, či skutočne ide o neoprávnené podnikanie (teda musia konať orgány Finančnej správy SR, resp. živnostenské úrady). SOI podnety na takýchto predávajúcich ale zatiaľ nešetrila.“
Samozrejme, ak sa spotrebitelia stretnú s nejakým problémom pri kúpe detského oblečenia cez internet, môžu dať SOI podnet na prešetrenie, avšak pokiaľ ide o kvalitu textilu, podľa hovorkyne je SOI oprávnená preverovať len náležitosti vyplývajúce z nariadenia REACH – ide o prítomnosť azofarbív v textile. Ak oblečenie obsahuje aj kovové súčasti (zips), SOI zabezpečí preverenie prítomnosti niklu a jeho zlúčenín v textile. Žiadne iné látky v textile SOI nie je oprávnená zisťovať.
Azofarbivá sú chemické látky, ktoré sa môžu štiepiť na karcinogénne (rakovinotvorné) amíny. Nikel zase môže lokálne dráždiť kožu a je tiež podozrivý z karcinogenity. Okrem toho SOI sleduje aj to, či sú šnúrky na detskom oblečení bezpečné z hľadiska rizika zaškrtenia detí a či výrobcovia dodržiavajú zákaz výskytu tzv. malých častí na textilných výrobkoch a obuvi určených deťom do 3 rokov veku, ktoré by sa mohli ťahom alebo krútením odtrhnúť a spôsobiť riziko zadusenia dieťaťa, ak by si ich dieťa dalo do úst a prehltlo ich, prípadne vdýchlo.
SOI sa tiež zapojila do medzinárodného projektu, ktorý prebieha v rokoch 2014 až 2015 so zameraním na chemické látky v textilných výrobkoch. A jedným z výstupov by mal byť aj návrh na tvorbu nových harmonizovaných požiadaviek na obsah chemických látok v textíliách. Z doterajších výsledkov projektu, ktoré nám zaslala hovorkyňa SOI, nás najviac zaujalo, že pri troch druhoch výrobkov (2 druhy detskej spodnej bielizne a 1 druh detskej obuvi typu „kroksy“) bol zistený nadlimitný obsah ftalátov, čo však vraj nebolo možné vyhodnotiť ako riziko, nakoľko ftaláty sú zakázané pri hračkách alebo pri výrobkoch starostlivosti o deti, medzi ktoré detský textil a obuv nepatria! To je naozaj čudné posudzovanie, keď vezmeme do úvahy fakt, že ftaláty sú vysokorizikové látky, ktoré negatívne pôsobia na hormonálny aj reprodukčný systém a oslabujú imunitu. Majú negatívny vplyv na pečeň, obličky, pľúca a zrážavosť krvi. Ich zvýšené koncentrácie v prostredí môžu podľa odborníkov ovplyvňovať aj zvýšený výskyt astmy a alergie u detí.
Dnes nemáme prehľad o tom, čo sa predáva
Do roku 2005 platila na Slovensku tzv. povinná certifikácia. To znamenalo, že kým sa akýkoľvek textilný tovar dostal na náš trh a začal sa predávať, musel prejsť skúškami a získať certifikát zdravotnej bezpečnosti a kvality, respektíve vyhlásenie o zhode s príslušnými normami. Skúšky vykonával Výskumný ústav textilnej chémie – CHEMITEX, spol. s r. o., v Žiline v autorizovanej skúšobni SKTC-119 s akreditovanými laboratóriami. Ročne vydávali okolo 3 000 certifikátov. Táto povinnosť ale skončila vstupom Slovenska do Európskej únie, lebo všeobecne textil a odevy nepatria podľa európskej legislatívy do tzv. regulovanej sféry. V súčasnosti podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 635/2005 musí byť skúšaný a certifikovaný pred uvedením na trh len tovar dovážaný z tretích krajín (t. j. mimo EÚ). Obchodníci sa tomu ale vedia vyhnúť.
„Za posledných 10 rokov sme nerobili žiadne veľké kontroly textilného tovaru. Do roku 2005 áno, vtedy sme mali dosť podchytený trh a vedeli sme, čo sa predáva, ale teraz je certifikátov málo, čiže výsledky, ktoré z certifikácie máme, sú štatisticky nevýznamné. Skúšky kvality textilu v súčasnosti robíme väčšinou len na požiadanie SOI, keď sa napríklad rozhodne skúšať detské podbradníky či iný sortiment. Nie je to viac ako 2- až 3-krát za rok. No čo sa týka výsledkov kontrol spred desiatich rokov, tam platilo, že 85 percent nevyhovujúcich textilných výrobkov pochádzalo z ázijských krajín,“ hovorí riaditeľ VÚTCH – CHEMITEX Ing. Jozef Šesták, CSc.
Obchodníci s tovarom z tretích krajín sa podľa jeho slov vedia certifikácii na Slovensku vyhnúť tak, že tovar dovezú napríklad do veľkoskladu do Budapešti a keď ho distribuujú k nám, už sa ako krajina pôvodu uvádza Maďarsko.
„Kvalitu tovaru z internetových obchodov sme nejako špeciálne nesledovali. Ani za posledných 5 rokov sme nemali požiadavky na certifikáciu zo zahraničných veľkoskladov,“ dodáva Ing. Šesták. Na otázku našej čitateľky, či si aj spotrebiteľ môže dať otestovať kúpený tovar, hovorí, že to nie je problém. Ibaže to nie je až taká lacná záležitosť. „Rozsah skúšok môže byť rôzny, najčastejšie testujeme textil na prítomnosť formaldehydu, ťažkých kovov a arylamínov, čo sú látky, ktoré môžu obsahovať textilné farbivá a sú karcinogénne. Podľa toho, aké skúšky si spotrebiteľ vyberie, sa určí konečná cena skúšok podľa nášho cenníku. Odhadom je to ale aj niekoľko stoviek eur.“
Ocot vám nepomôže
Mamičky si v internetových diskusiách radia nové oblečenie vyprať vo vode, do ktorej sa pridá 1 deciliter octu. Tak sa vraj nebezpečné látky z textilu odstránia, prípadne neutralizujú. Je to pravda?
„To počujem prvýkrát, že by ocot mal také absorpčné účinky, aby vedel z textilného materiálu vytiahnuť napríklad ťažké kovy. To určite nie. Hoci aj my radíme spotrebiteľom, aby každý textilný výrobok hneď po kúpe doma dvakrát vyprali a dobre vypláchali. Pri dnešných technológiách veľkovýroby sa totiž môže stať, že tam zostanú zvyšky lúhov, ktoré môžu spôsobovať kontaktné alergie. Ale množstvo kadmia, chrómu, ortuti či iných ťažkých kovov nie je možné vyplaviť a dostať z textílií žiadnym praním. Pranie však zníži aspoň obsah formaldehydu, ktorý je kontaktným alergénom. Spoznáte ho aj podľa štipľavého zápachu – stačí, že otvoríte igelitové vrecko s tričkom a už to cítite. Keď tričko párkrát vyperiete, obsah formaldehydu sa zníži, ale iné chemické látky v textilnom vlákne výrobku stále ostávajú,“ upozorňuje Ing. Šesták.
Podľa jeho slov, ak sa dnes rodičia chcú vyhnúť kúpe potenciálne zdraviu škodlivého detského textilu, mali by nakupovať len overený tovar od výrobcu, ktorý vie zaručiť jeho kvalitu a zdravotnú neškodnosť. Odporúča sledovať, či na visačke výrobku je vyznačený symbol „slnečnicový kvet“, ktorý potvrdzuje, že výrobok bol skúšaný a certifikovaný v medzinárodnom systéme OEKO-TEX.
„Pre deti do troch rokov, čo je najrizikovejšia kategória, je lepšie tovar z Ázie vôbec nekupovať. Ak predsa, treba sa aspoň vyhnúť výrobkom, ktoré nesú v sebe potenciálne riziko. Ide najmä o tmavé a pestrofarebné odtiene odevov. Určite by som malému dieťaťu nekupoval sýte farebné odtiene ako sú tyrkysová, zelená, červená, tmavomodrá, čierna, ktoré zvyknú obsahovať ťažké kovy. Menej rizikové sú pastelové farby. Druhá vec sú potlače na tričkách, ktoré sa väčšinou nachádzajú v oblasti hrudníka. Potlač môže obsahovať zmäkčovadlá s podielom dibutylftalátov, ktoré sú karcinogénne. Najmenším deťom treba kupovať odevy svetlých farieb, najlepšie z prírodných materiálov a bez potlače,“ radí Ing. Šesták.
Monika Bothová
časopis Dieťa 9/2015
Foto Shutterstock
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok