Črevná mikroflóra ovplyvňuje imunitu bábätka, cisársky rez jej nepraje

Vedci zistili, že existuje veľká súvislosť medzi vývojom zdravej črevnej mikroflóry bábätka a spôsobom, akým sa dieťa narodilo.

Ako už určite tušíte, deti narodené cisárskym rezom ťahajú v tomto prípade za kratší koniec. Žiaľ, na Slovensku sa ich práve takto rodí oveľa viac, ako považuje za vhodné Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Analýza vzoriek stolice 98 švédskych detí počas ich prvého roka života odhalila spojitosť medzi vývojom črevnej mikroflóry dieťaťa a spôsobom, akým dieťa prišlo na svet. Deti narodené pomocou cisárskeho rezu mali črevné baktérie, ktoré preukázali podstatne menšiu podobnosť s ich matkami v porovnaní s deťmi, ktoré sa narodili prirodzeným spôsobom. Článok s touto témou priniesla internetová stránka www.sciencedaily.com.
Ako sa v ňom ďalej píše, štúdia, ktorá sa objavila 11. mája 2015 vo zvláštnom vydaní časopisu Cell Host & Microbe v téme „Rovnováha mikroflóry“ zistila, že pri vývoji črevnej mikroflóry dieťaťa je nesmierne dôležitá aj výživa – konkrétne rozhodnutie dojčiť alebo kŕmiť dieťa umelou výživou.
„Naše zistenia prekvapujúco ukázali, že ukončenie dojčenia, skôr než zavedenie tuhej stravy, je hlavnou hnacou silou v rozvoji mikroflóry podobnej dospelému jedincovi,“ hovorí hlavný autor štúdie Fredrik Bäckhed z University v Gothenburgu vo Švédsku. „Avšak dôsledok zmeny mikroflóry na počiatku života na zdravie a choroby v dospievaní a dospelosti bude potrebné ešte preukázať.“

Baktéria pochádzajúce od matky
Existuje predpoklad, že črevné baktérie sú zdrojom živín a vitamínov pre rastúce dieťa. Naši črevní „nájomníci“ sú schopní interakcie s normálnymi bunkovými procesmi, napríklad pri vytváraní esenciálnych aminokyselín. Pochopenie úlohy, ktorú zohráva črevná mikroflóra pri metabolizme, imunite a dokonca aj v správaní jedinca, je dnes aktívnou oblasťou výskumu.
Táto nová štúdia, ktorú vedú výskumníci na Univerzite v Göteborgu vo Švédsku a na Genómovom Inštitúte-Shenzhen (Genomics Institute-Shenzhen) v Číne, podporuje predchádzajúce vyjadrenia, že väčšina prvotných črevných baktérií dieťaťa pochádza od matky. Výskumníci však dodávajú, že hoci bábätká narodené cisárskym rezom dostávajú od svojej matky menej mikróbov, stále sa dajú preniesť kožou a ústami.
Len čo sa baktérie usadia v črevách dieťaťa, ich populačný rast závisí od toho, čo dieťa zje. Vedci sa domnievajú, že ukončenie dojčenia je významným momentom vo vývoji mikroflóry, pretože niektoré typy baktérií na svoj rozvoj potrebujú živiny, ktoré poskytuje materské mlieko. Keď tieto živiny už nie sú k dispozícii, objavia sa iné baktérie, ktoré sa častejšie vyskytujú u dospelých.

„Naše výsledky podčiarkujú úlohu dojčenia v utváraní a formovaní črevných mikrobiálnych spoločenstiev v priebehu prvého roku života,“ píšu autori. „Črevná mikroflóra detí, ktoré neboli dojčené, bola bohatá na druhy baktérií patriacich do rodu Clostridia, ktoré prevládajú u dospelých, ako napríklad Roseburia, Clostrium a Anaerostipes. Na rozdiel od dojčených detí, v črevnej mikroflóre ktorých dominujú Bifidobacterium a Lactobacillus v 12. mesiaci veku dieťaťa.“

Črevná mikroflóra a antibiotiká
Antibiotiká tvoria štvrtinu všetkých liekov, ktoré sa podávajú deťom, pričom podľa www.sciencedaily.com až tretina antibiotík sa predpisuje  zbytočne.  Antibiotiká sú pritom známe aj tým, že narúšajú črevnú mikroflóru dieťaťa spôsobmi, ktoré majú dlhodobé následky vrátane obezity, alergií a autoimunitných ochorení – ako naznačuje pribúdajúce  množstvo dôkazov.
Na základe preskúmania literatúry vyvinul biotechnológ Dan Knights z University v Minnesote a jeho kolegovia akýsi rámec, podľa ktorého môžu antibiotiká svojím pôsobením v čreve zapríčiniť až takéto  dôsledky. Napríklad  v prípade alergií sa môžu užívaním antibiotík odstrániť tie črevné baktérie, ktoré pomáhajú dozrievaniu imunitných buniek. Tieto bunky by boli kľúčové na udržanie imunitného systému v dobrom stave, keď sa stretáva s alergénmi. A aj keď sa tieto baktérie neskôr v čreve obnovia, imunitný systém zostáva už oslabený, uvádza sa na stránke www.sciencedaily.com.
„Rámec, ktorý tu predstavili, spája existujúce epidemiologické a mechanické štúdie o antibiotikách a rôznych ochoreniach, ktoré súvisia s črevnou mikroflórou,“ píšu autori. „Veľké integrované štúdie boli navrhnuté tak, aby sa zameriavali na krátkodobý a dlhodobý vplyv antibiotík, a to čo sa týka oboch faktorov, teda zloženia črevnej mikroflóry ako aj rizík ochorení. Pri starostlivom zvážení faktorov bude rozhodujúce, ako sa posunieme smerom k lepšiemu pochopeniu súvisu  s pôvodcami choroby.“
Vedci tiež vyvinuli diagnostický test, pomocou ktorého možno vypočítať vývojový vek črevnej mikroflóry dieťaťa a následne ho porovnať so zdravými deťmi. Podobný test by mohli používať pediatri na identifikáciu a potenciálnu liečbu detí, ktoré zaostávajú viac ako mesiac za normálnym vývojom.

Akú úlohu zohráva pri astme?
Hľadanie odpovedí na lekársku záhadu okolo nárastu výskytu astmy najmä u detí do veku štyroch rokov viedlo výskumníkov k tomu, aby zvážili zmeny mikroflóry v črevnom prostredí a v dýchacích cestách,  ako ďalšie faktory prispievajúce k rozvoju tohto liečiteľného, ale zato nepohodlného zdravotného stavu.
Susan Lynch a Kei E. Fujimura z Univerzity v Kalifornii v San Franciscu predstavili najnovší výskum, v rámci ktorého skúmajú  vzťah astmy a zmien mikroflóry u myší a najmä to, ako špecifické typy baktérií menia prítomnosť rôznych imunitných buniek. Hoci ešte nie sú známe celkové výsledky ich práce, veria, že ide o dôkaz, že manipulácia s mikroflórou čriev a dýchacích ciest v ranom veku by mohla vyústiť do  nových stratégií prevencie aj liečby astmy.

Prečo je tak veľa cisárskych rezov?
Z predchádzajúcich informácií jednoznačne vyplýva, že keď sa dieťa narodí cisárskym rezom, jeho črevná mikroflóra nie je taká, aká by mala byť. Ešte horšie je, keď mamička následne z rôznych dôvodov nedojčí alebo dojčí len krátko. To však tiež často súvisí práve s pôrodom cisárskym rezom, pri ktorom je bežný oneskorený nástup dojčenia (zvlášť v našich nemocniciach, kde je okamžité samoprisatie novorodenca po pôrode cisárskym rezom väčšinou len zbožným želaním matky než realitou), ktorý niekedy zapríčiňuje až predčasné ukončenie  dojčenia. Okrem toho cisársky rez má aj ďalšie výrazné riziká. Napríklad má negatívny vplyv na popôrodnú adaptáciu novorodenca. Bábätká mávajú častejšie problémy s dýchaním, pretože ich pľúca sa pri cisárskom reze oneskorene očisťujú od fetálnej pľúcnej tekutiny. Deti narodené cisárskym rezom končia štyrikrát častejšie na jednotke intenzívnej starostlivosti ako novorodenci, ktorí sa  narodia vaginálnou cestou. Majú zvýšené riziko hypoglykémie, pričom nedostatok glukózy v krvi ohrozuje mozgové bunky. Častejšie sa u nich vyskytuje závažná  novorodenecká žltačka. Dokonca je tu aj riziko poranenia dieťaťa pri vedení rezu na maternici, hoci skúsenému pôrodníkovi by sa toto nemalo stať. Celkovo pôrod cisárskym rezom sťažuje popôrodnú adaptáciu dieťaťa a zvyšuje chorobnosť novorodencov s rizikom dlhodobých následkov. Namieste je teda otázka, prečo sa u nás toľko detí rodí práve týmto spôsobom? Naozaj je to nevyhnutné?

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dlhodobo odporúča, aby počet cisárskych rezov neprekračoval 10 až 15 percent z celkového počtu pôrodov. Výskumy totiž dokázali, že keď počet cisárskych rezov stúpne na 10 percent, úmrtnosť matiek a novorodencov klesá. Ale keď vzrastie nad 10 percent, čísla úmrtnosti sa už nijako nezlepšujú. Na Slovensku bol počet cisárskych rezov v roku 2013 podľa Národného centra zdravotníckych informácií až 31 percent! A štatistiky ukazujú, že toto číslo neklesá, ale presne naopak – z roka na rok pomaličky stúpa. V roku 2004 bolo „cisarákov“ len 19 percent! To je za 9 rokov nárast o 12 percent.

Zaujímalo nás, či Ministerstvo zdravotníctva SR uvažuje v tejto súvislosti o nejakých systémových krokoch, ktoré by napomohli znížiť  počet cisárskych rezov pri pôrodoch tak, aby sa eliminovali tie, ktoré nemuseli byť vykonané zo zdravotných dôvodov matky alebo dieťaťa. Na túto našu priamu otázku nám však hovorca MZ SR Mgr. Peter Bubla len stručne odpovedal, že „o tom, ako bude pôrod ukončený, rozhoduje ošetrujúci lekár na základe zdravotného stavu ženy alebo na základe dohody so ženou.“ Z toho možno usudzovať, že systémové kroky na zníženie počtu zbytočných cisárskych rezov zatiaľ nie sú. Veď ak by boli, prečo by nám o nich ministerstvo nepovedalo?
Ako ďalej uviedol hovorca, ako možné najdôležitejšie dôvody  zvýšenia počtu cisárskych rezov sa uvádza vyšší vek rodičiek pri pôrode prvého dieťaťa a z toho vyplývajúce riziká zo strany matky. Možným dôvodom je aj intenzívne monitorovanie stavu plodu počas pôrodu. Nevyjadril sa k tomu, či dôvody sú aj na strane lekára – slabá prax a chýbajúce skúsenosti s vedením pôrodov.
Pravda je, že staršie rodičky majú zvýšené riziko, že ich pôrod sa skončí cisárskym rezom. No nemusí to tak byť. Dôkazom je napríklad Kalifornia. Podľa informácií Huffington Post tam priemerný počet cisárskych rezov v roku 2013 dosiahol 17,1 percenta. A tiež tam nerodia dvadsiatky.
Zaujímavá je štúdia z roku 2015, o ktorej tiež informuje Huffington Post. Odborníci v rámci nej porovnávali starostlivosť pri pôrode podľa toho, kto sa o ženu staral. A zistili, že ženy, ktoré rodili s tradičným lekárom so súkromnou praxou mali výrazne vyššiu pravdepodobnosť, že ich pôrod skončí cisárskym rezom ako ženy, ktoré rodili s pôrodnou asistentkou alebo tzv. laborist (platení lekári pracujúci na zmeny). Výsledok bol 31,6 percenta oproti 17,3 percenta. Vysvetlili to tak, že tzv. laborist, keďže sú platení nemocnicou, nemajú žiadnu motiváciu, aby sa zasadzovali za drahé cisárske rezy a zase pôrodné asistentky majú väčšiu tendenciu byť pri  pôrode trpezlivé a podporujúce. Fakt je, že aj u nás zdravotné poisťovne preplácajú za cisársky rez viac ako za vaginálny pôrod. Tak možno aj ony by mali volať po odbornej diskusii o vysokom počte cisárskych rezov.
Tak ako v zahraničí, aj na Slovensku sa časť cisárskych rezov vykoná len na žiadosť matky. Doktorka Linda Szymanski, z Johns Hopkins nemocnice pre Huffington Post uviedla, že niektoré pacientky to robia preto, aby si cisársky rez načasovali vzhľadom na iné životné  udalosti (napríklad, aby mohol byť manžel pri pôrode, ak pracuje mimo atď.), iné zase mohli zažiť nejaký druh sexuálnej traumy v minulosti, pod vplyvom ktorej majú pocit, že vaginálny pôrod psychicky nezvládnu. No a, napokon, sú tu ženy, ktoré sa chcú vyhnúť močovej inkontinencii, aj keď doktorka tvrdí, že tieto obavy môžu byť neopodstatnené. Podľa hovorcu MZ SR u nás je inkontinencia moču jedným z možných dôvodov pre rozhodnutie rodiť cisárskym rezom v prípade, ak bola po prvom pôrode chirurgicky liečená.
Na internetovom fóre Modrý koník sme natrafili na diskusiu, v rámci ktorej sa mamičky bavili aj o tom, že v slovenských nemocniciach si možno „kúpiť“ cisársky rez. Keď sme sa pýtali MZ SR, či má o tom vedomosť a čo robí pre to, aby sa to nedialo, hovorca sa obmedzil len na vyhýbavé konštatovanie, že „o optimálnom postupe pri pôrode a jeho ukončení rozhoduje ošetrujúci lekár na základe posúdenia zdravotného stavu“. Z diskusií matiek však vyplýva niečo iné…
Cisársky rez je jednou z najčastejších operácií na svete. Mal by sa vykonávať v situácii, keď vaginálny pôrod predstavuje riziko pre matku alebo dieťa. No ako sa konštatuje vo vyhlásení WHO, často sa vykonáva bez lekárskej indikácie, pričom ženy a deti posúva do rizika krátkodobých aj dlhodobých zdravotných problémov. Mnohé ženy, ktoré si želajú rodiť práve takto, to nevedia a je na pôrodníkovi, aby im to vysvetlil. Na lekároch je tiež to, aby boli trpezliví a podporujúci pri vaginálnych pôrodoch. Jasné pravidlá by na to malo vytvoriť ministerstvo zdravotníctva. Potom aj u nás bude viac žien rodiť prirodzenou cestou.

Spracovala Monika Bothová
Preklad Ivana Petrisková

časopis Dieťa 9/2015
Foto Shutterstock.com

Zdroje:
• https://www.sciencedaily.com/releases/2015/05/150513125126.htm#
• Bäckhed et al. Dynamics and Stabilization of the Human Gut Microbiome during the First Year of Life. Cell Host & Microbe, May 2015 DOI: 10.1016/j.chom.2015.04.004
• Vangay et al. Antibiotics, Pediatric Dysbiosis, and Disease. Cell Host & Microbe, May 2015 DOI: 10.1016/j.chom.2015.04.006
• Fujimura et al. Microbiota in Allergy and Asthma and the Emerging Relationship with the Gut Microbiome. Cell Host & Microbe, May 2015 DOI: 10.1016/j.chom.2015.04.007
• https://www.huffingtonpost.com/2015/04/14/c-section-rate-recommendation_n_7058954.html
• https://www.who.int/mediacentre/news/releases/2015/caesarean-sections/en/

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).