(Vyberáme z aktuálneho vydania Dieťa 6 – 7/2017.)
Vychovávame „ono“
Ako je to s výchovou chlapcov a dievčat? Ako ich vychovávať tak, aby nerobili so sebou kompromisy, ale nadväzovali vyrovnané a šťastné vzťahy? V niekoľkých internetových diskusiách pod článkami na tému výchova chlapcov a dievčat, mnoho mám opisovalo svoju neutrálne gendrovú výchovu. Ak by to znamenalo vyhnúť sa stereotypom ako: si chlapec, tak neplač; dievčatká musia byť pekné, tak súhlasím. Trochu sa obávam toho, že sa pod gendrovo neutrálnym skrýva rovnaké vnucovanie skreslených predstáv ako v gendrovo stereotypnej výchove. Pozor, aby sme v dobrom úmysle nevyliali s vodou z vaničky aj dieťa.
Rada na výchovu chlapca znela: je v poriadku, keď plačeš, aj keď si chlapec. Tak neviem… Môj 2,5-ročný syn určite také uistenie nepotrebuje ani neočakáva. Plače, lebo má bibi a určite sa nehanbí. Pripadala by som si veľmi strojene, ak by som ho mala chlácholiť, že plakať je v poriadku, aj keď je chlapec. Jasne, že je to v poriadku. Veď to bolí! Chcieť sa zbaviť stereotypov, čo prináleží dievčatám a čo chlapcom, je chvályhodné. Rady tohto typu však na ne skôr upozorňujú. Jednoducho sterotypy nevnucujme a nič potom nemusíme naprávať.
Úprimne za seba neviem povedať, či vychovávam svojich synov gendrovo neutrálne. Napríklad jedna z rád je, ponúkať deťom podnety a povzbudzovať ich k prejavom, ktoré sa prisudzujú opačnému pohlaviu. Starší sa vždy zaujímal o robotov a techniku. Zo zvierat to boli len dinosaury a žralok kladivohlavý, potom najmä výbuchy všetkého druhu a sopky. Jedného robota párkrát označil ako moje robotické dieťa. Občas ho dal ľahnúť, lebo bol unavený a párkrát ho dal spať. Nevychovávala som ho cielene k vnímavosti, empatii alebo nejakej „dievčenskej citlivosti“. S výnimkou sporadickej starostlivosti o svoje robotické dieťa, mal ultra „chlapčenský“ výber tém.
Teraz sa pri bratovi mladšom o 10 rokov osvedčil ako výborný baby sitter. Môžem ich pokojne nechať spolu aj dlhší čas. Vie ho nakŕmiť, uspať, utíšiť bibi a nepamätám si, že by som mu niekedy niečo vysvetľovala alebo ho to učila. Myslím si, že aj chlapi, tak ako aj ženy, majú starostlivosť o mláďatá, tak ako mnoho ďalších predpokladov, vrodenú. Intuitívne skúša a niečo z toho zaberie. My mamy, to robíme presne tak isto.
Zdá sa mi, že obe pohlavia od narodenia disponujú širokou škálou reakcií, záujmov a prežívania. Povedala by som, že postačí neredukovať ich nevhodnými „výchovnými“ zásahmi.
Mgr. Viera Lutherová
Balans – poradňa zdravého vývinu
(krátené)
Foto Shutterstock
Jednu tému v rámci seriálu Zastavenia nad výchovou sa jeho autorka Mgr. Viera Lutherová rozhodla venovať mužsko-ženskej téme. Ako uvádza, z vlastnej skúsenosti vie, že najväčšia a najbolestivejšia komplikácia v živote bývajú partnerské vzťahy. To, ako sa vzťahujeme k sebe – k sebe ako žene, k sebe ako mužovi – a k svojmu partnerovi, významne vplýva na náš partnerský vzťah. Základy toho ako je to medzi mužmi a ženami nasávame odmalička v prítomnosti svojich rodičov. Ponúka nám na zamyslenie pár tipov o výchove chlapcov, dievčat v súvislosti s partnerským životom. Článok Otec vychováva ženu, mama chlapa si môžete prečítať v aktuálnom vydaní časopisu Dieťa 6 – 7/2017.
Aktuálne vydanie časopisu Dieťa 6 – 7/2017 kúpite vo voľnom predaji. Predplatiť si ho môžete aj tu
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok