Deti a nahota

„Nemohli by ste napísať niečo o nahote pred deťmi? Nie že by som sa nejako chcela pred svojím synom ukazovať nahá, ale niekedy sa mi to inak ani nedá. Doma sme väčšinou sami, manžel chodí domov až večer, a ak ho chcem mať pod dohľadom, tak sa musím prezliekať alebo niekedy aj sprchovať pred ním. Nejaký článok o nahote by bodol,“ napísala nám čitateľka Simona, a tak sme sa rozhodli pozrieť na to, ako deti vnímajú nahotu svojich rodičov i tú vlastnú.

Každá rodina má svoje zvyklosti, ktoré sa týkajú nahoty pred dieťaťom. Je to aj dohovor medzi oboma rodičmi. V niektorých rodinách chodia po byte rodičia nahí, v iných rodinách je to neprípustné. Osobne sa domnievam, že nie je potrebné skrývať svoje telo pred dieťaťom, ak ho chce vidieť, ale netreba mu to vnucovať. Ide o to, že dieťa objavuje niečo nové, čo je iné, v iných nuansách, ako je jeho telo.  Ak sa nechcete pred dieťaťom odhaľovať, neospravedlňujte sa sama pred sebou, že to inak nejde. Nahota človeka je však prirodzená vec, veď všetci prichádzame na svet nahí. Treba k nej pristupovať tak, ako to vnútorne cítime.

Odohnať deti z kúpeľne?
Rodičia sa zamýšľajú nad tým, ako deti asi vnímajú ich nahotu. Povedzme, že mama sa sprchuje, dieťa na ňu zvedavo hľadí, alebo rovno vyvaľuje oči. Často nevieme, ako reagovať – nevšímať si jeho pohľady, alebo ho odohnať s tým, že sa nepatrí pozerať na druhých ľudí, keď sa sprchujú?
Nuž, v prvom rade to závisí od veku dieťaťa. Podľa mňa nie je vôbec vhodné pred malým dieťaťom do troch rokov sa sprchovať, nie však kvôli nahote, ale preto, že keď sme v sprche, nemôžeme zakročiť, keby robilo nejakú činnosť, ktorá je nevhodná a pri ktorej by si mohlo ublížiť. V tomto veku dieťaťa treba sprchovanie nás, dospelých nechať na čas, keď dieťa spí, alebo keď sa mu môže venovať druhý rodič.
A pokiaľ je dieťa staršie, netreba ho odohnať s tým, že sa nepatrí pozerať na druhých ľudí, keď sa sprchujú. Je vhodné spýtať sa dieťaťa, čo ho na našom tele zaujíma a prečo. A na jeho otázky potom odpovedať.

Chodíte po byte nahí?
Ďalšia otázka, ktorú rodičia často riešia v súvislosti s nahotou, je, do akej miery sa môžeme pred deťmi odhaľovať, prípadne do akej miery sa treba pred nimi zahaľovať?
V niektorých rodinách chodia rodičia po byte nahí a spávajú aj v jednej izbe s dieťaťom nahí. V iných rodinách je to neprípustné, rodičia dbajú na to, aby ich dieťa nahých nevidelo. Ako som už spomenula, nie je potrebné skrývať svoje telo pred dieťaťom, ak ho chce vidieť, ale netreba mu to vnucovať. Detská zvedavosť je prirodzená, dieťa si okamžite všimne rozdiely medzi jeho telom a telom rodičov a je veľmi pravdepodobné, že sa na ne priamo spýta. Je dobré dieťaťu tieto rozdiely vysvetľovať, vzdelávať ho aj v tomto smere.
Na druhej strane, aj keď rodičia spávajú nahí, malé dieťa by nahé spávať rozhodne nemalo, nakoľko si nedokáže udržať primeranú teplotu tela.

Zakázané dotyky
Deti poznávajú nielen očami, ale aj (alebo najmä) rukami. Typická detská vlastnosť – všetko si chcú ohmatať. Čo keď sa chce dieťa dotýkať nahého matkinho tela? Napríklad 3- či 5-ročné deti často priťahujú obnažené prsníky matky, keď ich vidia pri sprchovaní alebo obliekaní. Dovoliť im to, či nie? Čo im povedať?
To už závisí od viacerých okolností. Niektoré deti sú dojčené veľmi krátko alebo vôbec a niektoré aj do šiestich rokov. Spomeňme si napríklad na rozprávkového Valibuka, ktorý sa dojčil vraj do vyše 20 rokov… Dlhšie dojčené deti nachádzajú aj emocionálne uspokojenie pri pohľade na prsníky matky. Treba im to dovoliť. Pretože spokojnosť dieťaťa prináša aj vyrovnanosť dieťaťa, istotu, bezpečie, zázemie.

Stáva sa zároveň, že keď mamička prestane dieťa dojčiť, napríklad preto, lebo na svet prišiel mladší súrodenec, dieťa si chce z času na čas aspoň pohladiť matkin prsník, alebo sa k nemu pritúli pri zaspávaní. To je úplne v poriadku a nie je namieste toto dieťaťu odopierať.

Ak dieťa porovnáva napríklad prsníky mamy s otcovými, treba mu primerane jeho veku vysvetliť, prečo sú také rozdielne. Ide o systém postupných krokov… Ak sú však deti zvedavé na otcovu cikulku alebo maminu pišinku, treba im vysvetliť, v čom sa líšia, ale nedovolíme im chytať ich. A čo povedať? Napríklad najmenším deťom je dobré vysvetliť to tak, že z hľadiska hygieny sa to nemá. Veď aj keď ideme na záchod, potom si umývame ruky… (Mnohí psychológovia tiež radia učiť deti už od najmenšieho veku, že tieto dotyky sú intímne a tak, ako sa nikto nemôže dotýkať ich nahého tela, ani ony sa nemôžu dotýkať cudzích nahých tiel. Je to ochrana pred možným sexuálnym zneužívaním detí – pozn. red.)

Spoločné kúpanie
Dnes je taký trend v mnohých rodinách, že malé deti sa kúpu vo vani nahé s otcom alebo matkou (obyčajne ide o deti tak do 2 rokov). Pre niekoho je to úplne prirodzené, iní sa však zamýšľajú nad tým, či je to v poriadku, alebo dokonca či to môže nejako negatívne ovplyvniť vývin dieťaťa.
Spoločné kúpanie rodičov a ich malých detí je podľa môjho názoru úplne v poriadku. Aj takto sa totiž upevňujú emocionálne vzťahy a sociálne kontakty na úrovni dieťa – rodič. Zdôrazňujem, že každá rodina má svoje predstavy o výchove a vzdelávaní dieťaťa a tými sa má riadiť, rodičia by sa určite nemali do ničoho siliť len preto, lebo je to módny trend…
Ak sa rozhodnete pre spoločné kúpanie, môžete byť pokojní, lebo vývin dieťaťa tým rozhodne nemôžete ovplyvniť negatívne. Negatívne by sme však na jeho vývin určite vplývali vtedy, keby sme ako rodičia nemali rovnaký názor na výchovu dieťaťa a pred ním by sa o tom hádali, pričom každý by si presadzoval svoj prístup.

Nahota na pláži
Je leto, chodíme s deťmi na pláže a kúpaliská, kde sa často opaľujú cudzie ženy „hore bez“. Názory na monokiny sa rôznia – kým jedni tvrdia, že to kazí morálku našich detí, iní oponujú, že deti si napoly vyzlečené ženy ani nevšimnú, kým ich na to neupozornia svojimi rečami sami dospelí. Čo robiť, ak sa neďaleko našej deky ocitne žena s odhalenými prsiami?
Ak si to dieťa všimne, vysvetlíme mu, že existujú aj nuda pláže a takáto teta by mala ísť tam. Alebo mu povieme, že „hore bez“ sa obyčajne opaľujú ženy, ktoré veľmi túžia, aby upútali pozornosť, tak je najvhodnejšie nevšímať si ich. Možno ich to potom prestane baviť a dajú si plavky aj na prsia… (Mamička sa tiež môže pripraviť na to, že dieťa sa jej spýta, prečo sa ona sama takto neopaľuje. Vtedy je dobré mať pripravenú úprimnú odpoveď.) Nemyslím si však, že to kazí morálku detí, veľmi však závisí aj od toho, ako to dieťaťu vysvetlíme. Takisto je pravdou, že niektoré deti si to ani len nevšimnú a vtedy je najlepšie ich na to vôbec neupozorňovať. Napokon, niektoré deti sú na pláži tiež nahé…
A tu sa dostávame k ďalšej otázke – dokedy je ešte spoločensky prijateľné, aby bolo dieťa bez plaviek na pláži? Napríklad v Amerike je to absolútne zakázané a neprijateľné. U nás sa na to však pozeráme trochu inak, aj keď si možno všimnúť, že holých detí už na plážach postupne ubúda, prípadne holé sú len tie najmenšie deti, kým kedysi boli pri jazere bez plaviek aj 4- či 5-roční škôlkari…

Nuž, fakt je, že toto ovplyvňujú nielen rodičia, ale najmä deti. Na voľných plážach pri jazerách môže byť dieťa aj nahé, pokiaľ sa nezačne hanbiť. Ale tak či tak, odporúčam plavky už malým deťom, a to predovšetkým preto, aby sa nezranili na štrkových plážach. A pokiaľ ide o kúpaliská, tu sú prikázané plavky pre všetky deti bez rozdielu veku.

Mami, choď preč!
Môžete mať s dieťaťom úžasný vzťah, ste si blízki a zdôveruje sa vám so svojimi tajomstvami, no napriek tomu raz príde deň, kedy vás „vyhodí“ z izby či kúpeľne so slovami: „Mami, choď preč, idem sa prezliekať…“ Kedy sa deti začínajú hanbiť za svoje nahé telo a skrývajú sa napríklad aj pred rodičmi, keď sa prezliekajú či sprchujú?
Nečakajte, že vám niekto povie presný dátum – ono je to totiž veľmi individuálne, závisí to aj od povahy dieťaťa, výchovy a ďalších skutočností. Napríklad obézne dieťa sa hanbí za svoje telo už v predškolskom veku. Nie však pred rodičmi, ale pred druhými, cudzími dospelými aj deťmi. Vo všeobecnosti sa deti začínajú hanbiť za svoje nahé telo v období puberty, vo veku od 11 do 15 rokov. Objavujú sa prvé druhotné znaky, ochlpenie, u dievčat začína rast prsníkov, telá našich detí sa stávajú mužskejšie a ženskejšie.
Samozrejme, tieto ich pocity treba rešpektovať. Napríklad tak, že deťom „nelezieme“ do kúpeľne, keď vieme, že im to prekáža. Keď máme pocit, že sú v kúpeľni príliš dlho a aj strach, či sa im tam niečo nestalo, tak na dvere kúpeľne najskôr zaklopeme.

PhDr. Dorota Kopasová, CSc.

časopis Dieťa
Foto Shutterstock

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).