Etnomama

Bábätkám a malým deťom je väčšinou jedno, čo im oblečiete a už vôbec neriešia, do čoho sa rozhodnete zaodieť vy. Toto obdobie však netrvá príliš dlho. Školák vstupujúci do puberty stráca túto ľahostajnosť veľmi rýchlo – najčastejšie pod paľbou spaľujúcich pohľadov rovesníkov rovnako postihnutých pubertou. Odrazu akoby vám dieťa vymenili. Objaví svet značkového oblečenia a oblečenie made in Miletič – ako mládež označuje handry zakúpené na najväčšom trhovisku na bratislavskej Miletičke – dostáva ohodnotenie palec dole. Kto nosí oblečenie kúpené na trhovisku, nie je in. Väčšinou. Takéto ohodnotenie platí nielen pre mládež, ale aj pre nás, skôr narodených. Nuž a toto kritické obdobie našich ratolestí trvá a trváá a trvááá… 🙂 Áno, uznám, aj v značkových obchodoch sa dajú nájsť akcie, ktoré potešia peňaženku rodiča. No aj na trhovisku možno kúpiť oblečenie, ktoré okrem peňaženky môže potešiť aj našu dušu.

Pred niekoľkými rokmi som začiatkom leta šla s mužom na pravidelný nákup ovocia a zeleniny na inkriminovanú Miletičku, keď tu na mňa zavolali všetkými farbami dúhy žiariace tenké letné šatočky. Evokovali vo mne bezstarostný, lenivý, horúci deň a môjmu mužovi bolo už vopred jasné, že bez nich neodídem. Doma som sa nastrojila do šatočiek, na hlavu som si založila slamený klobúčik a s popevkom Pá-pa, pá-pa, pá-pa, pa-pa-pa-pa-pá – melódie známej zo série Troškových filmov Slnko, seno a … som sa išla predviesť mojim synom. Starší sa škeril od ucha k uchu a bral to ako haluz, no mladší zalomil rukami a zhíkol: „To nemyslíš vážne!!! Si sa rozhodla zmeniť na hipíčku?“ Hoci viem, že mladšie dieťa vtedy žilo v zajatí Palec dole Miletič, predsa sa ma to trochu dotklo. Ešte večer v posteli som sa mužovi sťažovala, že môj druhorodený by ma asi najradšej videl v slušivých letných čiernych šatočkách so sivými margarétkami… Aby som bola za serióznu. Rozhodla som sa vzbúriť. Vylovila som zo skrine ešte jeden kúsok – batikovanú blúzičku z fáčoviny. Odela som sa do nej a šla som si za synom pre ortieľ. „Etnomama!“ Vyhŕklo z neho spontánne. Vzápätí sa usmial a povedal: „Ale no, môže byť. Ale do roboty to, prosím ťa, nenos!“ „Neboj!“ ubezpečila som ho. „Tieto etnoodevy si ušetrím len na tvoje rodičká.“ Zdúpnel a s obavou hlesol: „To by si mi neurobila!“

Či už ste etnomama (či dnes takzvaná biomama, lesana alebo stromáčka) alebo sa lepšie cítite v biznis uniforme, najdôležitejšie je počúvať svoj vnútorný hlas. Čiňte tak, aby ste boli vy vnútorne stotožnená so svojím oblečením. Aby vám sedelo ako druhá koža a cítili ste sa v ňom usmiato. Lebo, kde je šťastná duša, tam je šťastný celý človek a všetky jeho súčiastky. 🙂 Pustite farby do svojho života a nebojte sa trošky experimentovania. Zahoďte uniformitu a diktát módy. Tej ide len o vašu peňaženku. Svoje šťastie môžete nájsť hoci aj v rozkošnom etno kúsku. A možno týmto postojom ukážete aj svojmu dieťaťu, že sa netreba báť plávať proti prúdu. Ja to rozhodne skúšam ďalej. Práve včera som videla jednu pani v rokoch v slušivej rastafariánskej sieťovanej čiapočke, ktorá zdobila jej hlavu. Tuším sa po nejakej poobzerám. Nech zasa raz otestujem môjho zlatého kritika. 🙂

Renáta Krausová

vybrané zo Slov na úvod, časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com