Keď žena mala v minulosti črevné zápalové ochorenie ako napríklad ulceróznu kolitídu a otehotnela, znamenalo to pre ňu takmer istú smrť. Štatistiky z roku 1930 hovoria, že z deviatich tehotných pacientok s ulceróznou kolitídou osem zomrelo na vykrvácanie. Dnes sa matkami môžu stať aj tieto ženy.
Svoje tehotenstvo a pôrod však musia konzultovať s lekárom ešte skôr, ako sa v nich začne vyvíjať nový život. Že sa to dá, dokazuje aj tridsaťosemročná Marcela z Martina, matka dvoch detí vo veku 15 a 4 roky.
Marcela má nešpecifické zápalové ochorenie čriev známe pod skratkou IBD (z angl. – Inflammatory Bowel Disease) od svojich šestnástich rokov. Hoci tieto ochorenia sa spočiatku prejavujú najmä ťažkými hnačkami, bolesťami brucha, prítomnosťou krvi v stolici či náhlym schudnutím, u nej to bolo iné. „Nemala som hnačky, ani ma nebolelo brucho. No začali ma bolieť kĺby. A to tak, že som takmer prestala chodiť. Neboli červené, neboli opuchnuté, len ma veľmi boleli. Keďže najviac ma bolel čeľustný kĺb, musela som si dokonca mixovať jedlo,“ spomína na čas, keď sa choroba ohlásila po prvý raz. Nakoniec sa dostala do nemocnice a tam už začala mať aj kašovitú stolicu. Diagnostikovali jej ulceróznu kolitídu (vredový zápal hrubého čreva), no nezverili ju do rúk gastroenterológa, ale reumatológa.
„Chvíľu mi bolo dobre, chvíľu horšie. Potom som dokonca vysadila liečbu a skúsila som alternatívu. Na nejaký čas mi to pomohlo, ale o dva roky som na tom bola oveľa horšie. Už som nemohla ani chodiť,“ hovorí Marcela. Opäť sa vrátila ku klasickej liečbe a keď si našla partnera, začali uvažovať o bábätku.
Syna dojčila dva roky
„Pod dohľadom lekára som vysadila lieky a otehotnela som. Tehotenstvo prebiehalo veľmi dobre. Úplne ma prestali bolieť kĺby, sama som tým bola prekvapená. Aj po pôrode som sa cítila super, kĺby neboleli, ani iné príznaky som nemala. Syna som dojčila dva roky a každý rok som absolvovala rektoskopiu (endoskopické vyšetrenie konečníka). Stále som bola bez ťažkostí aj bez liečby. Avšak po troch rokoch som nastúpila späť do práce a keďže som pracovala ako zdravotná sestra, čo je namáhavá robota plná stresov, dostavil sa ťažký relaps. Skončila som v nemocnici, kde mi robili množstvo vyšetrení a ulceróznu kolitídu nakoniec prediagnostikovali na Crohnovu chorobu.“
Zatiaľ čo pri ulceróznej kolitíde chronický zápal postihuje len hrubé črevo vrátane konečníka, pri Crohnovej chorobe je zápal rozšírený na celú tráviacu trubicu – od úst cez pažerák, žalúdok, črevá aj konečník. Táto diagnóza je teda ťažšia.
Ako Marcela ďalej hovorí, v tom čase sa cítila veľmi zle. V nemocnici choroba prepukla naplno, doslova z nej šla len krv, otvorili sa jej fistuly – drobné kanáliky, ktoré spájajú jednotlivé orgány alebo vyúsťujú na povrch tela cez kožu. Návrat do pohodového stavu, pretože tieto ochorenia sú známe práve tým, že pokojné obdobie sa strieda s ťažkým obdobím znovuprepuknutia choroby, trval dosť dlho. Nakoniec sa to však podarilo.
„Asi po siedmich rokoch mi gastroenterologička povedala, že ak chcem otehotnieť, teraz je ten správny čas. Opäť som teda vysadila liečbu a užívala som si bezproblémové tehotenstvo. Bez liečby som bola ešte rok a pol po pôrode a celý ten čas som dojčila. Potom sa však už ohlásila choroba. Začali ma bolieť kĺby na pravej strane, kolonoskopia odhalila nové zúženie čriev a zapálené miesta a tak som skončila na biologickej liečbe. Vďaka nej teraz fungujem ako zdravý človek,“ konštatuje Marcela.
Chronické črevné zápalové ochorenie ovplyvňuje nielen telo, ale má zásadný vplyv aj na psychický stav človeka. Lekári hovoria, že trvá 5 až 10 rokov, kým sa pacient s touto diagnózou vyrovná. Marcela dodáva, že je to naozaj tak. „Vyrástla som na Kysuciach, odmalička som bola veľmi aktívna a zrazu som zostala ležať. A moje myšlienky blúdili kade-tade. Taktiež moja mama zvládala tento môj stav veľmi ťažko. Keď sa mi v tehotenstve uľavilo, bola som ako znovuzrodená. V každom prípade ale radím nepodceňovať príznaky ochorenia a nevzdávať sa.“
Boja sa odovzdať gény ďalej
Nešpecifické zápalové ochorenie čriev sa väčšinou diagnostikuje u mladých ľudí vo veku 15 až 30 rokov. Štvrtina pacientov v čase diagnózy nemá ešte založenú rodinu. Skôr či neskôr teda budú riešiť otázku, ako ochorenie ovplyvní ich šance stať sa rodičmi.
Podľa lekárov, keď je ochorenie aktívne, znižuje šancu na otehotnenie. U mužov zhoršuje kvalitu a znižuje množstvo spermií. Taktiež môžu trpieť erektilnou dysfunkciou a stratou libida. U žien je pre otehotnenie a následné donosenie zdravého dieťaťa dôležité, aby choroba bola v pokojnom štádiu. Tehotenstvo treba načasovať na obdobie, keď sa žena cíti dobre a už v čase plánovania rodičovstva by mala spolupracovať s lekárom.
„Keď žena spolupracuje s lekárom, väčšina tehotenstiev prebieha bez komplikácií, dokonca 80 až 90 percent žien zaznamená v priebehu tehotenstva zlepšenie svojho stavu. Tých zvyšných 10 percent však môže byť dramatických. Tieto ženy musia užívať lieky aj počas tehotenstva. Väčšina liekov, ktoré sa používajú na liečbu nešpecifických črevných zápalov, je však v tehotenstve bezpečná. No mali sme aj prípady, keď žena svojvoľne vysadila liečbu a museli sme ukončiť tehotenstvo v 32. – 33. týždni, aby sme zachránili ju aj dieťa. Niekedy v takýchto prípadoch treba vyoperovať črevo, aby žena nezomrela,“ upozorňuje gastroenterologička doc. MUDr. Zuzana Zelinková, PhD., ktorá sleduje tehotné pacientky s IBD.
Ako ďalej hovorí, ženy aj muži s nešpecifickými zápalovými chorobami čriev často ostávajú bezdetní nie preto, že by nemohli mať deti, ale preto, lebo im nechcú ďalej odovzdať gény s týmto ochorením. Hovoria – „nechcem, aby moje dieťa zažívalo to, čo ja“. Ale riziko, že dieťa zdedí ochorenie po rodičoch, je veľmi malé, len mierne zvýšené v porovnaní s deťmi zdravých rodičov.
Život s Crohnovou chorobou či ulceróznou kolitídou naozaj nie je ľahký. Známa česká psychologička a sexuologička doc. PhDr. Laura Janáčková napísala pre pacientov, ktorým diagnostikujú niektorú z týchto chorôb, knihu „Krotenie Crohna a hľadanie duše“, v ktorej otvára mnohé tabu týkajúce sa IBD. Rieši v nej obavy, strachy a nevyhýba sa ani intímnym otázkam. „Osemdesiat percent ľudí sa bojí bolesti, utrpenia, samoty, ale aj toho, že nebudú schopní udržať stolicu alebo ochorenie vyústi do nutnosti operácie s črevným vývodom. Môžu mať narušené sociálne kontakty, vzťahy aj sexuálny život,“ hovorí.
Mnohí o svojej diagnóze ani netušia
Na nešpecifické zápalové ochorenie čriev sa v súčasnosti lieči viac ako desaťtisíc Slovákov. Predpokladá sa, že ďalšie tisíce pacientov ním trpia tiež, avšak o svojej diagnóze nemusia ani tušiť. Viacerí totiž otáľajú s návštevou lekára. Hanbia sa hovoriť o tom, že ich trápi dlhotrvajúca hnačka alebo majú kŕče v bruchu a bolestivé nutkanie na stolicu, ďalší sa obávajú vyšetrení. A to je veľká chyba. Pri týchto chorobách zvlášť platí, že včasná diagnostika a liečba sú nesmierne dôležité.
Crohnova choroba a ulcerózna kolitída sú chronické autoimunitné ochorenia, pri ktorých pacientov imunitný systém útočí proti štruktúram vlastného tela. Výskyt je typický pre mladých ľudí. Obe ochorenia sa prejavujú väčšinou rovnakými príznakmi – hnačkami, bolesťami brucha, únavou a nechutenstvom, chudnutím, čerstvou krvou alebo hlienom v stolici, prípadne aj zvýšenými teplotami. Niektorí pacienti cítia potrebu ísť na toaletu aj dvadsaťkrát denne. K nešpecifickým príznakom, ktoré si málokedy spájame s črevami, patria napríklad únava či melanchólia.
„Tieto ochorenia sú celoživotné, pričom stav pokoja sa strieda s relapsom, keď choroba a všetky jej príznaky prepuknú naplno. Príčiny vzniku nepoznáme, určitú úlohu tu zohráva genetika, imunita aj vplyvy vonkajšieho prostredia. Vieme však zasiahnuť do procesu rozvoja ochorenia a zlepšiť jeho priebeh,“ konštatuje gastroenterológ doc. MUDr. Martin Huorka.
Na prvotnú diagnostiku stačí vzorka stolice, v ktorej sa určí tzv. fekálny kalprotektín, bielkovina, ktorá signalizuje prítomnosť zápalového postihnutia čriev. Diagnózu následne musí potvrdiť kolonoskopia – vyšetrenie hrubého čreva a koncovej časti tenkého čreva. Následne sa nastaví liečba, pri ktorej sa využívajú protizápalové lieky a lieky potláčajúce imunitné reakcie.
Ak sa ochorenie včas a správne nelieči, alebo liečba nezaberá, môžu sa rozvíjať komplikácie. Pri Crohnovej chorobe je to najmä črevná nepriechodnosť (zúženie čreva), prasknutie alebo prederavenie čreva a vznikajúce abscesy (dutiny vyplnené hnisom). Približne 70 percent pacientov s Crohnovou chorobou a 10 až 40 percent pacientov s ulceróznou kolitídou musí podstúpiť operáciu, pri ktorej sa odstraňuje postihnutá časť čreva. K ďalším komplikáciám patria málokrvnosť, podvýživa, oneskorený rast a osteoporóza. Ochorenie môže postihnúť aj kĺby, kožu a oči.
Druhý najmocnejší orgán v tele? Črevá!
Úloha čriev je omnoho väčšia, ako si myslíme. Prebieha v nich trávenie, ktoré podporuje viac ako 400 druhov baktérií. V črevách sa nachádza aj samostatný „črevný“ nervový systém, odborne nazývaný enterický. Tráviaci trakt je tak priamo prepojený s mozgom, a to aj vďaka rovnakým typom receptorov. Napríklad sérotonínových receptorov je v tráviacom trakte viac ako v mozgu. Črevo teda produkuje viac sérotonínu ako mozog. Tento hormón ovplyvňuje naše pocity pohody a šťastia alebo, naopak, aj depresie a úzkosti. Správne fungovanie čriev má vplyv na celkový zdravotný stav, psychiku a výkonnosť. Základným predpokladom toho, aby črevá dobre fungovali, je správne a kvalitné stravovanie, ktoré sa ako najvýznamnejší environmentálny faktor podieľa na koordinácii črevných funkcií.
Monika Bothová
časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com
ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok