Keď je po pôrode tma v duši

Pred narodením prvého dieťaťa si myslíte, že keď príde na svet, budete cítiť explóziu šťastia a lásky. Namiesto toho ste unavená, rada, že máte pôrod za sebou a neveriacky sa pozeráte na ten malý  zázrak, ktorý z vás práve vyšiel. Pocit, že ste matkou, sa nerodí automaticky a treba si naň privyknúť a učiť sa mu porozumieť. Tak je to aj s láskou k dieťaťu. Čo však, ak všetko skomplikuje popôrodná depresia? Ako ju rozpoznať a dá sa jej ubrániť?

Anna si uvedomila, že trpí popôrodnou depresiou pomerne skoro. Ubehli približne dva týždne od pôrodu a novopečená mamička si všimla, že s ňou niečo nie je v poriadku. „U mňa boli spúšťačom zdravotné problémy. Všetko začalo cisárskym rezom v plnej anestézii, ktorá spôsobila odlúčenie od bábätka. Po pôrode mi ho prvýkrát priniesli po šiestich hodinách, k prsníku som si ho mohla priložiť len na tri minúty. Za týždeň v nemocnici som ho mala pri sebe iba jeden deň a noc,“ hovorí o príčinách vzniku depresie. Najväčším spúšťačom psychických problémov však bolo pre Annu zlyhanie pri dojčení. Hoci sa veľmi snažila, odlúčenie po pôrode a slabý kontakt s dieťatkom v prvých dňoch spôsobili, že synček sa nechcel prisať k prsníku a vždy spustil silný plač.

Nechcela držať syna
„Bola som totálne vyčerpaná z mojich zdravotných problémov. Do toho sa stupňovala depresia z nedojčenia a sústavného odsávania mlieka. Mala som pocit, že sa o svoje dieťa nedokážem postarať. Myslela som si, že keď nedojčím, neviem mu poskytnúť to najzákladnejšie, čo matka môže dieťaťu dať. A keď ho môže nakŕmiť hocikto, tak ma vlastne ani nepotrebuje,“ opisuje ťažké obdobie Anna. Bála sa momentov, keď synček začal plakať, pretože v hlave mala myšlienku, že dieťa sa upokojuje iba prsníkom.

Jej stavy sa vystupňovali až do takého extrému, že sa začala vlastnému dieťaťu vyhýbať. „Nechcela som ho zobrať na ruky. Keď sa mi ho aj podarilo uspať na rukách, hneď som ho odkladala. Bála som sa, že sa rozplače a brala som to ako svoje zlyhanie. Priateľ chodil s malým za mnou, nech sa pozriem, aký je krásny a ja som sa naňho nechcela ani pozrieť. Iba som plakala, nedokázala som sa z neho tešiť. Dokonca boli chvíle, keď som ľutovala, že som si ho vôbec vybojovala. Synček je totiž z môjho štvrtého tehotenstva, predtým som mala tri potraty,“ zdôveruje sa Anna.

Dokument otvoril oči
Na psychické problémy upozornil Annu jej brat, ktorý zhodou okolností videl v televízii dokument porovnávajúci baby blues a popôrodnú depresiu. „Bolo mi jasné, že hlavným dôvodom sú problémy s dojčením a môj odpor k odsávaniu. V tom období synček prestal priberať, pretože som málo jedla a moje mlieko asi nemalo dostatok živín. Kvôli tomu dostal špeciálne mlieko na priberanie a ja som začala obmedzovať odsávanie. To vyústilo do silného zápalu prsníkov. Paradoxne, vďaka tomu som spravila finálne rozhodnutie, že som liekmi zastavila laktáciu a všetko sa postupne dostalo do normálu. Zmierila som sa s tým, že dojčiť nebudem a začala som sa tešiť zo syna.“ Anna opäť naštartovala pozitívne myslenie, začala sa sústrediť aj na seba a postupne sa dala dokopy aj po zdravotnej stránke.

Môže trvať roky
Tento príbeh nie je ojedinelý a mnoho žien si po pôrode prejde  niečím podobným. Popôrodný stav je pre matky obdobím veľkých životných zmien a po psychickej stránke ide asi o najnáročnejšie obdobie v ich živote. Na popôrodnú melanchóliu až depresie sa nedá dopredu pripraviť. Psychické problémy totiž postihujú i ženy, ktoré sa na dieťa tešili a dokonca aj tie, ktorým sa niekoľko rokov nedarilo otehotnieť a napriek tomu po narodení vytúženého potomka namiesto radosti pociťujú rozčarovanie. Sú plačlivé, náladové, úzkostlivé, smutné a cítia sa veľmi vyčerpané. Takýchto matiek je veľa, len mnoho z nich o svojich problémoch nehovorí. Obávajú sa, že ich pocity nie sú normálne a hanbia sa za ne. Na rade sú rodina a okolie, ktorí by na problém mali upozorniť a podať pomocnú ruku. V horších prípadoch by depresívne stavy mal jednoznačne riešiť odborník.

Psychické problémy však nemusia zákonite vyústiť do extrému, ak  ide o popôrodné baby blues. Tento stav totiž trvá krátko, zvyčajne týždeň až dva a ženy sa s ním dokážu vyrovnať samy alebo s pomocou blízkych. Vzniká kombináciou únavy, emočného vypätia, zdravotných problémov a uvoľnených hormónov krátko po pôrode a na začiatku tvorby mlieka. Ak však tento stav trvá viac ako dva týždne, prerastá do popôrodnej depresie. Tá v najvážnejších formách, ak sa nelieči, môže pretrvávať aj roky.

Choroba duše i tela
Napriek tomu, že nejde o ojedinelý jav, dodnes sa odborníkom nepodarilo odhaliť presný mechanizmus vzniku popôrodnej depresie. U niektorých žien sa dokonca môže objaviť až po druhom alebo ďalšom pôrode. Experti predpokladajú, že najpravdepodobnejšia je kombinácia hormonálnych výkyvov, stresu, nedostatku spánku a obrovských zmien spojených s narodením dieťaťa. Okrem toho vplyv majú aj genetické predispozície, postoj ženy k materstvu a kvalita vzťahu s partnerom.

O depresii sa hovorí, že je nielen chorobou duše, ale celého organizmu. Okrem toho matkina „depka“ má negatívny vplyv aj na psychický vývoj dieťaťa a vzťah s partnerom, lebo okrem iného stráca záujem o vzťah i sex. Psychológovia upozorňujú na to, že depresia by sa nemala podceňovať a je nutné ju liečiť, pretože sa počas nej môžu dostaviť tiež myšlienky na samovraždu, ktoré by mohli vyústiť  do skratových reakcií chorej ženy.

„Je to horor naživo a bez konca.“

Rozhovor s klinickou psychologičkou a psychoterapeutkou PhDr. Miroslavou Murárikovou

O popôrodnej depresii sa už popísalo mnoho článkov. Je napriek tomu táto téma dostatočne známa?
Je množstvo všeobecných informácií, ktoré opisujú popôrodnú depresiu, čo určitému počtu žien môže pomôcť pomenovať diagnosticky svoj problém a vyhľadať pomoc alebo osloviť rodinu. Je však dôležité ju odlíšiť od popôrodnej psychózy, ktorá je vzácna a má znaky psychotického správania s narušením myslenia so zmätenosťou a halucináciami i agresívnym správaním. Má prudký priebeh i vznik do 42 až 70 hodín po pôrode.  Vo väčšine prípadov však po pôrode nastane pokles hormónov estrogénu a progesterónu i hladiny hormónov štítnej žľazy, čo celkovo ovplyvní proces fungovania celého organizmu a vyvolá zmenu nálad, ktorá sa prejaví ako baby blues, čo je fyziologický adaptačný proces. Sú to rôzne psychické stavy, ktoré treba od seba odlíšiť a rozpoznať ich.

Ako teda rozpoznať popôrodnú depresiu a kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Sú rôzne zaujímavé postrehy súvisiace s popôrodnou depresiou alebo nejakým stavom smútku, pocitom viny, ťarchy zodpovednosti a pocitmi úplného zlyhania, ktoré bývajú spojené so zážitkom vlastnej zbytočnosti. Svet je čierny a plný nástrah. Katastrofické vnímanie budúcnosti. Stav sa môže prehlbovať až do zmeneného vnímania reality, ktorá sa stane presiaknutou rôznymi ilúziami až bludmi. Riziko rozšírenej samovraždy. Je to horor naživo, bez konca. V takom stave je ťažké s odstupom a odľahčením vnímať starosti a rodičovskú zodpovednosť, keď sa stratila schopnosť smiechu, radosti a rodičovského šťastia. No niekedy sú malé okamihy, keď žena precitne a zdá sa jej, že to, čo prežíva, nemusí byť celkom tak. Sama sa niekedy prichytí pri svojej „nenormálnosti“ a vtedy vyhľadá nejakú pomoc, čo je, samozrejme, ten lepší prípad.

Odkiaľ môžu prameniť dôvody vzniku depresií?
Stavy popôrodnej depresie nie sú izolovaným javom, i keď sú diagnosticky špecifické. Postihujú celkové správanie človeka, ako aj prežívanie a majú tiež nejakú živnú pôdu, ktorá celý patologický proces podporí. Stačí v detstve despotický otec, alkoholizmus, chladná matka, perfekcionistické nastavenie, ktoré zákonite zapríčiňuje zlyhanie a nezvládanie bežných chýb. Emocionálna labilita, nízke sebavedomie, nedoriešené konflikty s vlastnou matkou a aj zážitky opustenosti. Do toho sa pridá zlý výber partnera a narodenie dieťaťa, čo môže spustiť desivý proces myšlienok. Nemusí to byť všetko nakombinované, niekedy stačí na rozbitie celého systému málo.

Je dôležité, aby okolie upozornilo ženu na to, že s ňou nie je niečo v poriadku?
Rodina často zanedbáva príznaky a, naopak, zvykne ich prehlbovať poznámkami: „Čo si to za matku.“ či „Ja som vychovala  x detí.“ alebo: „Mne deti takto neplakali.“ a podobné poznámky. Niekedy je na vine manžel, ktorý bagatelizuje materstvo a celú ťarchu necháva na manželke a uniká zodpovednosti. Niekedy je spúšťačom príliš veľká neistota a žiadna sebadôvera. Pritom rodina môže matke pomôcť napríklad oddýchnuť, môže jej ponúknuť nejakú praktickú výpomoc, vypočuť ju, podporiť a zároveň ju utvrdiť, že je tou najlepšou matkou pre svoje dieťa, pričom ocení náročnosť výchovy dieťaťa. Rodina i priatelia môžu matku upozorniť, že majú o ňu obavy a môžu jej ponúknuť aj pomoc odborníkov, čiže môžu jej dodať silu na vykročenie k riešeniu problémov.

Ako sa dokáže žena vyrovnať s depresívnymi stavmi?
Keď sa žena rozhodne vyhľadať psychoterapeutickú pomoc, má šancu, že rozuzlí svoje problémy a zmení svoje chybné nastavenie voči sebe i k okoliu. Psychoterapeut ju celý čas sprevádza a podporuje ju v sebapoznaní a doslova tvorbe nových spojov v mozgu, ktoré jej pomôžu zdravo reagovať. Psychiater pomáha farmakoterapiou, ktorá zmení procesy v mozgu a vytvára „barle“, ktoré môžu pomôcť žene s popôrodnou depresiou odstúpiť od ťažkostí a tým jej  uľahčiť hľadanie riešení problémov. Pretože materstvo, nech je akokoľvek nádherné a nič na svete nemá takú obdobu dôležitosti a významnosti, je tiež posunom do novej dimenzie života a vyžaduje si určitú prípravu, teda proces zocelenia človeka s vyriešením a zahojením starých rán.

__________________________________________________________

Psychické stavy vyskytujúce sa po pôrode

• Baby blues – je najľahšia forma depresií a objavuje sa približne u 80 percent žien. Prichádza skoro a náhle, poväčšine už na tretí deň po pôrode. Tak rýchlo, ako príde, sa aj stratí. Ide o prirodzený proces vyrovnávania hormonálnych hladín po tehotenstve a pôrode. Prejavuje sa plačlivým a náladovo labilným správaním matky, ktoré sa po pár dňoch úplne vytratí.
• Popôrodná depresia – vyskytuje sa asi u 20 percent žien po pôrode, z toho sa len tri percentá liečia u odborníkov. Môže sa objaviť kedykoľvek do pol roka veku dieťaťa a má stupňujúcu tendenciu až do stavov, keď je žena psychicky rozhodená, nemá rada seba alebo dokonca odmieta vlastné dieťa. Ak tieto stavy pretrvávajú, matka by mala vyhľadať odbornú pomoc psychológa.
• Posttraumatická stresová porucha – je ťažká forma depresií a jej riešenie jednoznačne patrí do rúk odborníkov. Ide o silný psychický šok vyvolaný pôrodom alebo inými problémami spojenými s tehotenstvom, pôrodom či narodením dieťaťa. Jeho prejavy sú okrem psychických aj fyzické. Napríklad žena znovu prežíva pôrod, ak bol pre ňu traumatizujúcim zážitkom. Túto formu depresií sprevádza veľká úzkosť, búšenie srdca, zvýšené potenie alebo ťažké psychické stavy. V súvislosti s pôrodom postihuje približne jedno až dve percentá žien. Niekedy sa ťažko odhaľuje a aj niektorí psychológovia si ju zamieňajú s popôrodnou depresiou. Najťažšie formy musia riešiť dokonca psychiatri.
• Popôrodná (laktačná) psychóza – je vzácna a považuje sa za chorobu. Má znaky psychotického správania s narušením myslenia so zmätenosťou a halucináciami i agresívnym správaním. Matka stráca kontakt s realitou. Popôrodná psychóza má prudký priebeh a vzniká do 70 hodín po pôrode. Vyžaduje si neodkladnú hospitalizáciu a psychiatrickú starostlivosť, pretože hrozí riziko, že matka môže ublížiť sebe a dieťaťu. Touto poruchou trpí jedna žena z tisícich. Sú ňou ohrozené matky, ktoré mali už pred pôrodom predpoklady na psychické problémy z rôznych dôvodov, alebo dokonca už trpeli určitým psychickým ochorením.

__________________________________________________________

Popôrodná depresia môže postihnúť aj mužov
Pocity beznádeje, zúfalstva, skepsy a neschopnosť tešiť sa z novonarodeného potomka môžu prepadnúť aj čerstvých oteckov. Hoci sa o popôrodnej depresii u mužov veľmi nehovorí, odborníci sa s ňou výnimočne stretávajú. Menej výnimočne ju bez vyhľadania odbornej pomoci prežívajú doma za zavretými dverami a to často bez toho, aby si ju sami pripustili. Popôrodná depresia sa vyskytuje u mužov v prvých mesiacoch po narodení dieťaťa, no môže sa prejaviť už počas tehotenstva partnerky. Dôvody na jej vznik sú rôzne. Patria medzi ne  stres z novej situácie, nedostatok spánku, neschopnosť prispôsobiť sa úlohe otca, pocity zlyhania, strata voľného času, odcudzenie sa s partnerkou či dokonca žiarlivosť na malé dieťa. Po pôrode sa veľa zmení v dovtedy zabehnutom živote a všetko sa točí okolo dieťaťa, žena stráca chuť na sex už počas tehotenstva a tento stav často pretrváva aj počas prvých mesiacov po pôrode. To všetko vplýva na mužov, ktorí sa so zmenami v partnerskom živote môžu vyrovnávať ťažšie. Väčšina z nich psychické problémy po istom čase prekoná, niektorí sa rozhodnú pre útek od rodiny alebo si takzvaný „únik“ hľadajú v práci či v nejakej záľube. Ak by však stav popôrodnej depresie pretrvával, treba vyhľadať pomoc psychológa, ktorý dokáže problémy vo vzťahu vyvolané pôrodom dieťaťa riešiť.

Nina Klusová

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).