Pomôžeme zimným prikrmovaním vtákov prírode alebo…?

Keď sa človek v zime pozerá von z okna a vidí, ako v mrazivom počasí po vonku poskakuje sýkorka a zháňa niečo do zobáka, takmer každý z nás začne rozmýšľať, ako by jej mohol pomôcť. Vtedy väčšine z nás napadne, že postaví kŕmidlo, kúpi slnečnicu a začne vtáky prikrmovať. Ale naozaj bez našej pomoci neprežijú? A je naša pomoc skutočne pomocou?

Skúsme sa najskôr pozrieť na to, čo v našich zemepisných šírkach znamená zima pre vtáky. Zima je veľmi náročné obdobie. Okrem nízkych teplôt znamená pre všetky druhy našich vtákov aj nedostatok až úplnú nedostupnosť potravy. Ak chceli vtáky v takýchto podmienkach prežiť, museli sa tejto nepriaznivej  situácii prispôsobiť.

Väčšina druhov to rieši migráciou. Buď sa na jeseň pravidelne sťahujú tisíce kilometrov do teplejších oblastí, kde prečkajú do jari alebo za potravou migrujú „iba“ niekoľko stoviek kilometrov po európskom kontinente. Niektoré druhy zo severnej Európy tak dokonca trávia zimu pravidelne alebo občasne aj u nás, pretože naše podmienky sú pre ne v zimnom období priaznivejšie ako v ich severskom domove. Takéto sťahovanie je pre vtáky veľkou záťažou, ktorá dokonale preverí kondíciu a schopnosti každého jedinca. Sťahovavé vtáky sa teda vďaka nepriaznivej zime a pôsobeniu evolúcie stále, z generácie na generáciu, zdokonaľujú v schopnosti migrovať.

Potom je tu skupina vtáčích druhov, ktoré si zvolili iný prístup. Vyhli sa namáhavému a nebezpečnému sťahovaniu a rozhodli sa prečkať zimu doma aj napriek drsným podmienkam a nedostatku potravy. Aj mnohé z týchto druhov sa síce presúvajú za potravou, no zimu trávia v našom regióne so všetkým, čo im toto ročné obdobie u nás prináša. Pri týchto druhoch sa počas mnohých generácií vďaka evolúcii stále zdokonaľujú schopnosti prežiť zimné podmienky, znížiť straty tepla počas mrazov a zadovážiť si čo najviac potravy aj pri jej nedostatku. Z hľadiska možných zdrojov potravy by sa k tejto skupine dali zaradiť aj migrujúce vtáky zo severnej Európy, ktoré prezimujú u nás. A práve tieto druhy vtákov, ktoré u nás trávia zimu, sú cieľom zimného prikrmovania, ktoré je čoraz populárnejšie.

Načo prikrmovať?
Ak by sme položili otázku „Načo prikrmovať vtáky v zime?“, odpovede by zneli asi takto: „Aby sme im pomohli prežiť zimu… aby v zime netrpeli… aby nezahynuli od hladu…“ Je to jasné, chceme pomôcť prírode, v tomto prípade prostredníctvom pomoci vtákom.

Ak by druhá otázka znela: „A čo by sa stalo, ak by sme ich neprikrmovali?“ Najčastejšie odpovede by asi boli: „Trpeli by hladom a zimou… hynuli by od hladu…“ Znie to logicky a, áno, je to v podstate pravda.

Ak však budeme premýšľať trochu hlbšie a v súvislostiach, na jazyk sa tisne ďalšia otázka: „Ako to, že vtáky prežili zimu aj v dobách, keď ich ešte nikto neprikrmoval?“ Tu by boli asi dve najčastejšie odpovede: „Kedysi boli podmienky u nás iné, vtáky mali viac potravy, teraz je už príroda ovplyvnená človekom a vtáky majú potravy menej“. Alebo: „Vtedy v zime mnoho vtákov hynulo od hladu a prežila vždy iba časť z nich“.

Pozrime sa teda bližšie na prvú odpoveď: Áno, životné podmienky mnohých živočíchov človek svojou činnosťou naozaj zmenil. Z pohľadu životných potrieb našich vtákov človek svojím vplyvom na krajinu výrazne znížil dostupnosť potravy, avšak počas celého roka, nie iba v zime. V otvorenej krajine s intenzívnym poľnohospodárstvom a pri nedostatku starých stromov a krovín majú mnohé druhy vtákov akútny nedostatok úkrytov a možností pre zahniezdenie, situáciu ešte dramaticky zhoršujú chemikálie používané v poľnohospodárstve, pretože postupne „otravujú“ celý ekosystém – znižujú dostupnosť potravy pre mnoho živočíchov vrátane vtákov a, navyše, sa im prostredníctvom existujúcej potravy dostávajú chemikálie do tela.

Spomedzi všetkých závažných negatívnych vplyvov človeka na vtáky je obmedzenie dostupnosti potravy v zime jedným z najmenej významných. Ak teda chceme vtákom naozaj pomôcť, z hľadiska ich ohrozenia je rozhodujúce práve človekom spôsobené obmedzenie možnosti hniezdenia a úkrytu a znížená dostupnosť potravy počas celého roka.

Poďme ale k druhej odpovedi: Áno, to je pravda. Ak majú vtáky u nás v zime nedostatok potravy, mnoho zimu neprežije. Prežije iba časť z nich. Ale ktoré jedince uhynú a ktoré prežijú? Ak nebudeme brať do úvahy náhodné výnimky, je jasné, že prežijú jedince, ktoré sú na zimu lepšie pripravené – sú v lepšej kondícii alebo majú najlepšie schopnosti získať v zime dostatok potravy a prečkať silné mrazy. Uhynú zväčša tie slabšie, choré, menej vynaliezavé, s horšími schopnosťami nájsť si potravu v ťažkom zimnom období.

Čo sa však stane, ak budú mať vďaka prikrmovaniu vtáky dostatok potravy? Hladom v zime nezahynie takmer žiadny z nich, nízke teploty tiež usmrtia menší počet jedincov, lebo ich bude viac „vykŕmených“ s dostatočnou tukovou izoláciou. (Potrava v zime neslúži iba ako zdroj energie, ale aj na  vytváranie vrstvy podkožného tuku, ktorá chráni živočíchy pred chladom.) V tom prípade prežije aj väčšina jedincov, ktorá by prirodzene bez pomoci človeka zimu neprežila.

Síce tým zachránime konkrétnych jedincov, ktoré by prirodzene zahynuli, ale pre celé populácie alebo druhy týchto vtákov to znamená, že nástroj prírody, ktorý ich po mnohé generácie modeluje tak, aby boli stále dokonalejšie a prispôsobenejšie na prežitie nepriaznivých podmienok, prestane fungovať. Týmto veľmi účinným nástrojom je prirodzený výber. Z pohľadu človeka sa zdá byť krutý, pretože znamená smrť mnohých jedincov. Z pohľadu prírody sú však práve vďaka nemu tieto vtáčie druhy schopné prežiť u nás zimu a dúfajme, že budú toho schopné aj naďalej.

Pravdaže, nefunguje to tak, že ak niekoľko zím poskytneme vtákom dostatok potravy, už o pár rokov nebudú schopné samostatne prežiť zimu. Evolúcia je dlhodobý proces a tieto schopnosti sa vyvíjajú (alebo strácajú) postupne, krôčik za krôčikom, z generácie na generáciu. Na druhej strane, už aj za tých niekoľko desaťročí, čo ľudia intenzívnejšie a vo väčšom rozsahu prikrmujú divo žijúce vtáky, sú v niektorých prípadoch pozorovateľné zmeny ich správania, ktoré možno pripísať práve tomuto ľudskému vplyvu. Vedeckých prác a dôkazov v tejto oblasti zatiaľ nie je veľa. No vo svete sa už zaznamenali prípady, keď napríklad časť populácie pôvodne sťahovavého druhu zostáva v zimnom období „doma“, pretože sa naučili spoliehať sa v zime na potravu od ľudí. Okrem toho, že to znamená zásah do ich prirodzeného správania, pôvodne samostatné divo žijúce druhy sa tak stávajú postupne závislými od ľudskej pomoci. V inom prípade sa preukázateľne pod vplyvom zimného prikrmovania zmenilo reprodukčné správanie vtákov, čo ovplyvnilo ich schopnosť rozmnožovania.

Je zlé, keď rozhoduje príroda?
Je tu aj ďalší možný, ba priam pravdepodobný dôsledok prikrmovania: V prírode nežijú rôzne druhy vtákov či iných organizmov samostatne, nezávisle jeden od druhého. Navzájom sa viac či menej ovplyvňujú zložitým systémom vzájomných vzťahov, o ktorých vieme iba veľmi málo. Tieto vzťahy vytvárajú v prírode určitú rovnováhu. Čo sa stane, ak sa človek rozhodne svojou pomocou podporiť iba jednu skupinu živočíchov (vtákov) a ostatné nie? Jednoznačnú odpoveď pravdepodobne zatiaľ nikto nepozná. Na čom sa ale možno zhodnúť je fakt, že skôr či neskôr sa takáto „pomoc“ prejaví ako narušenie dovtedy fungujúceho prirodzeného systému.

Položme si teraz predchádzajúce otázky trochu obrátene: „Je zlé, ak tie slabšie, choré a menej schopné jedince neprežijú zimu? Je zlé, ak zimu prežijú iba tie silnejšie a schopnejšie jedince a iba tie sa potom zapoja do ďalšieho rozmnožovania? Je zlé, ak nie človek, ale príroda prostredníctvom vekmi osvedčených zákonitostí rozhodne, ktoré vtáky prežijú zimu a budú pokračovať v zachovávaní druhu do budúcnosti?

ČO Z TOHO VYPLÝVA?
Pomôžeme zimným prikrmovaním vtákov prírode?
Odpoveď znie: Okrem výnimočných prípadov nie. Tými výnimočnými prípadmi, keď je prikrmovanie naozaj pomocou prírode, sú druhy, ktoré sú veľmi ohrozené a z hľadiska ich zachovania alebo zvýšenia ich početnosti je dôležité, aby nepriaznivé zimné obdobie prežilo čo najviac jedincov. Toto však nie sú bežní návštevníci kŕmidiel, na ich podporu je potrebný špeciálny prístup pod vedením odborníkov.

Je zimné prikrmovanie vtákov škodlivé?
Odpoveď znie: Nie, ak sa robí iba v malej miere, pričom vtáky si väčšinu potravy musia zadovážiť bez pomoci človeka a aj naďalej funguje prirodzený výber, pri ktorom slabšie a menej schopné jedince v zlých podmienkach zahynú a silnejšie a schopnejšie prežijú. V prípade intenzívneho prikrmovania vtákov však môžeme postupne znefunkčniť jeden z prirodzených nástrojov ich evolúcie, ktorým sa neustále zdokonaľujú v schopnosti prežiť zimu. Taktiež sa tým rozhodneme podporiť iba úzky počet prikrmovaných druhov bez toho, aby sme dokázali predvídať následky na celé spoločenstvo či ekosystém.

Má zimné prikrmovanie vtákov vôbec význam?
Z hľadiska ochrany prírody alebo vtáčích druhov v podstate nie (okrem už  spomenutých výnimiek). Prírode tým vo väčšine prípadov nepomôžeme, akokoľvek sa to prieči nášmu cíteniu a zaužívaným tradíciám. Prikrmovanie vtákov ale môže slúžiť ako dobrá pomôcka pri ich pozorovaní, pretože ich v čase núdze vo veľkom počte prilákame ku kŕmidlu, strácajú plachosť a môžeme ich tak dobre pozorovať aj z krátkej vzdialenosti. V tomto prípade je to tiež jeden zo spôsobov, ako podporiť vytvorenie vzťahu detí (aj dospelých ľudí) ku vtákom a k prírode ako celku.

No a pre úplnosť treba dodať, že je tu ešte jeden prínos narastajúceho počtu nadšencov zimného prikrmovania. Je to čoraz výhodnejší biznis pre výrobcov a predajcov rôznych kŕmidiel a kŕmnych zmesí. Iba málokto si totiž dokáže dopestovať potrebné semená na kŕmenie sám a čoraz viac ľudí si tiež radšej kúpi hotové kŕmidlo, než by si ho vyrobili sami. Ruka v ruke s biznisom ide aj reklama, pretože ľudský súcit s „trpiacimi vtákmi“ je dobre využiteľný na spropagovanie potreby prikrmovania a zvýšenie predaja nevyhnutného materiálu.

Ak ale naozaj chceme pomôcť našim vtákom, skúsme to v oblastiach, ktoré ich najviac ohrozujú. Snažme sa o to, aby mali dostatok úkrytov a možností na hniezdenie (staré stromy, husté kríky, prípadne vtáčie búdky…), aby mali dostatok prirodzených zdrojov potravy (plodonosné stromy a kry, prirodzené lúky, polia a záhrady bez chemikálií, dostatok remízok, pestrejšie striedanie pestovaných plodín na poliach i v záhradách…). Ak sa napriek všetkému nechceme vzdať zimného prikrmovania, berme ho iba ako aktivitu na pozorovanie vtákov. Netreba mať množstvo kŕmidiel rozvešaných v záhrade alebo na školskom pozemku a kilogramy potravy sypané každý deň, bez ohľadu na počasie. Na pozorovanie stačí aj jedno vhodne umiestnené kŕmidlo a opatrné, striedme prikrmovanie, obmedzené na obdobia dlhotrvajúcej snehovej pokrývky a silných mrazov. Počas miernej a teplej zimy si vtáky dokážu zabezpečiť dostatok potravy aj samy, netreba ich navykať na síce pohodlnú, no nepotrebnú ľudskú pomoc a riskovať, že sa postupne od nej stanú závislé. Dôležité je tiež správne zloženie potravy, vhodné umiestnenie kŕmidla a jeho pravidelné čistenie, aby sme vtákom nespôsobili tráviace ťažkosti alebo z kŕmidla pre vtáky neurobili „kŕmidlo pre mačky“ či ohnisko šírenia chorôb.

A aké je oficiálne stanovisko odborníkov zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti? Na prikrmovanie prezentujú na stránke www.vtaky.sk tento názor: „Vtáky prikrmujme len v zime a počas nepriaznivého obdobia, keď je v prírode nedostatok potravy. Dbajme na vhodnosť krmiva. V žiadnom prípade nekŕmime vtáky počas vegetačného obdobia, keď je v prírode dostatok potravy. Kŕmidlá treba umiestniť na bezpečné miesto s dostatočným priestorom na odlet vtákov (neumiestňujme ich blízko frekventovaných ciest a presklených plôch, do ktorých by mohli vtáky pri preletoch narážať), odporúča sa kŕmidlá pravidelne čistiť a udržiavať v dobrom stave. Treba brať na zreteľ aj legislatívu a fakt, že všetky druhy vtákov podliehajú zákonnej ochrane, a preto nie je možné ich chytať a manipulovať s nimi. Najvhodnejším spôsobom ako vtáky dlhodobo podporiť v záhrade je vysádzanie kríkov a stromov, ktoré rodia bobule, semená a rôzne plody vhodné na zimné kŕmenie.“

Ing. Peter Baláž, PhD.
konzultant programu Zelená škola
www.zelenaskola.sk
www.zivica.sk

Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).