Ako (ne)odstaviť dieťatko | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Ako (ne)odstaviť dieťatko

Ako (ne)odstaviť dieťatko

Mamičky často riešia otázku s odstavením ich batoliatka. Najčastejšie preto, lebo sa domnievajú, že už prišiel ten správny čas. Dieťa má rok či dva, už nemusí byť len na prsníku a môže byť aj trocha samostatné.

Aj ja mám skúsenosť s odstavením, a to dvojnásobnú. V oboch prípadoch mali deti 27 mesiacov. Prvýkrát na odporúčanie gynekológa kvôli hroziacemu potratu (skorý začiatok tehotenstva), druhýkrát som ostala pri rovnakej dĺžke dojčenia. Bola som hrdá na to, že som dojčila dostatočne dlho, a tiež na to, ako vlastne jednoducho sme odstavenie zvládli. Stačí silná vôľa a dieťatku trpezlivo vysvetliť, prečo sa nemôže ďalej dojčiť a pochváliť ho, aké je už veľké. Tvorbu mlieka po odstavení nebolo tiež potrebné extra riešiť – keď boli prsníky plné, troška sa odstriekalo a o pár dní už nebol problém. Deti prešli na normálne mlieko, bez fliaš, stačil obyčajný pohárik. Dokonca naozaj začali spávať celú noc.

Nebrániť prirodzeným potrebám
Takže všetko sa zdalo byť super, až kým… sa nenarodila tretia dcérka. Vtedy som absolvovala kurz pre poradkyne pri dojčení, kde som zistila, že pre dieťa je ideálne, aby sa dojčilo, kým samo chce. Teda tri, štyri, päť i viac rokov. Zdalo sa mi to nepredstaviteľné. Však to predsa s dvoma staršími fungovalo i bez toho. Každopádne logiku malo nedávať dieťaťu kravské mlieko, keď moje je aspoň také dobré (a teda určite lepšie). Potom som si spomenula, že rada gynekológa odstaviť dojčiace sa dieťa kvôli hroziacemu potratu bola zbytočná, o dieťatko som i tak prišla. Dojčenie by vtedy určite pomohlo mojej boľavej duši – takto to bolo presne opačne. Deti síce prespali bez mlieka, ale uspávanie trvalo večnosť. Keď sa náhodou v noci zobudili, trvalo dlho, kým som ich utíšila.

Tak som si povedala, že skúsim nebrániť prirodzeným potrebám. Spolu s touto zmenou prišlo i spoločné spanie, o ktorom som tiež netušila, že je pre dieťa prospešné. Postieľka bola jednoducho norma. Nočné dojčenie sa zrazu stalo relaxáciou, i keď som pri ňom často zaspala i ja.  🙂 Dokonca sa v spoločnej posteli ocitla aj prostredná dcérka, a tak sa uspávanie celkom vyriešilo. Prešlo magických 27 mesiacov a ja som dojčila ďalej. Zrazu som mala prostriedok na riešenie vzdoru – dal sa prsník a bol pokoj. Prišli horúčky, zaľahli sme spolu do postele. Tri dni sme sa mojkali a dojčili a bolo po horúčke (bez akýchkoľvek liekov). Dojčenie, a to som už mala odskúšané i pri starších deťoch, som mohla podľa potreby prerušiť a ísť aj na pár dní preč. Mliečko nebolo potrebné nahrádzať, v skutočnosti chýbala mama s prskom, nie mlieko. Hneď ako som sa opäť objavila, bolo dojčenie zrazu potrebné. I keď iste, trvalo to tak tri dni, kým tvorba stúpla na pôvodnú úroveň.

Dojčenie sa postupne menilo. Časom nebolo potrebné riešiť prsníkom každú boľačku, malá sa tiež prestala budiť na každý šuchot. Približne od  tri a pol roka dcérkinho veku bolo dojčenie prakticky len na uspávanie a vstávanie. A to nám vydržalo až do vyše 5 rokov.

Až kým nevypadne prvý mliečny zúbok ?
Staršie dcérky postupne najmenšiu „usmerňovali“, že už je veľká na dojčenie. Keď sa blížili piate narodeniny, tak to dávali ako hraničný termín pre malé deti. Veľmi dobre si pamätám ako v deň jej piatych narodenín išla spať a ľútostivo pozerala na prsník. Keď som jej ho ponúkla, úplne zažiarila šťastím, že môže. Ďalšie týždne bolo vidieť, ako si normálne užíva, že nemusí mať obavu z odmietnutia.

Deň „D“ prišiel, keď mala približne päť rokov aj tri mesiace.  V ten deň  jej vypadol prvý mliečny zub. Keď som jej večer chcela dať mliečko, odmietla to s tým, že dojčí sa len dovtedy, kým sú mliečne zúbky a jej už predsa prvý vypadol…

Tým sa mi skončila životná etapa dojčenia a dnes ma mrzí, že som staršie dcérky odstavila predčasne. Všetko v živote však má svoj zmysel a ja mám teraz vďaka tomu možnosť ponúknuť svoje poznatky, ktoré dúfam pomôžu niekomu inému.

Z mojej skúsenosti, ak mamička zvažuje odstavenie, zväčša jej chýbajú informácie a podpora dojčenia zo strany spoločnosti. Na druhej strane, aj WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) hovorí, že asi  od dvoch rokov veku dieťaťa má dojčenie vyhovovať dieťaťu i matke. Dovtedy treba veľa ponúkať, potom už môžu nastávať  dohovory (mliečko dám, keď prídeme domov; najprv dám mliečko bábätku, až potom tebe…). Ak sa aj napriek informáciám a podpore javí mamičke odstavenie ako lepšia voľba, potom je to jedine ona, kto má právo o tom rozhodnúť.

ZOPÁR INFORMÁCIÍ, KTORÉ VÁM MOŽNO CHÝBAJÚ

  • Materské mlieko je určené pre ľudské mláďatá. Je vždy lepšou voľbou ako akékoľvek iné mlieko (kravské, sušené kravské s rôznymi prídavkami, rastlinné…). Je plné života a zdraviu prospešných látok, dokonca obsahuje kmeňové bunky. Je základným kameňom budovania imunity. Vybudovanie imunitného systému časovo koreluje s časom prirodzeného odstavenia sa – t. j. 4 až 5 rokov.
  • Odstavenie sa zo strany dieťaťa pred druhými narodeninami obvykle súvisí s neprirodzeným zásahom do vzájomného vzťahu. Či už ide o použitie umelých náhrad prsníka (fľaša, cumeľ), veľký objem príkrmov na úkor dojčenia alebo obmedzovanie dojčenia (málo fyzického kontaktu, dlhé pauzy medzi dojčeniami (dve a viac hodín) či spanie v postieľke. Aj očkovanie alebo psychický stres vie spôsobiť odmietanie dojčenia. Riešením štrajku v dojčení je odstrániť neprirodzené zásahy – zrušiť umelé náhrady prsníka a zintenzívniť fyzický kontakt (nosenie, spoločné spanie).
  • Dojčenie nie je potrebné prerušiť, a to z dôvodu tehotenstva a ani pre hroziaci potrat (pozn. red.: váš zdravotný stav však vždy konzultujte s gynekológom). Práve naopak, dojčenie pomôže prekonať smútok z prípadnej straty dieťatka.
  • Počas tehotenstva sa zníži tvorba mlieka (nie je možné ju zvýšiť) a kvôli väčšej citlivosti bradaviek môže mamička vnímať dojčenie nepríjemne. Vtedy je namieste dojčenie obmedzovať na únosnú mieru – mamička, a tým pádom aj bábätko v brušku, majú prednosť pred starším dieťatkom.
  • Po pôrode sa môžu dojčiť obe deti naraz, ide o tzv. tandemové dojčenie. Pomáha to budovaniu vzájomných vzťahov súrodencov, často je to jediná možnosť relaxácie pre mamičku. Opäť však platí, že v prípade potreby má prednosť mladšie dieťa.
  • Lieky a choroby  ̶  použitie bežných liekov či antibiotík ublíži vášmu bábätku menej ako akékoľvek prerušenie dojčenia.  Ak ste chorá,  bacily sa k bábätku dostanú aj zo vzduchu, ale protilátky proti chorobe dostane len z materského mliečka. Existuje medzinárodná databáza liekov, kde sa dá v prípade pochybností overiť, či daný liek môže dieťatku pri dojčení uškodiť. Nakoľko informácia na príbalovom letáku lieku obsahuje spravidla len ochrannú formulku výrobcu, je namieste konzultovať s lekárom či lekárnikom použitie lieku pri dojčení. Prípadné dlhodobejšie zdravotné zákroky v nemocnici tiež možno riešiť bez odstavenia  ̶  o možnostiach riešenia je dobré sa poradiť s poradkyňou pri dojčení.
  • Odlúčenie od dieťaťa  ̶  či už na pol dňa, jeden alebo na viac dní (mám odskúšané maximálne dva týždne) sa dá zvládnuť, ak je už bábo na príkrmoch a vie piť tekutiny z pohára (fľaša je veľmi zlý pomocník). Dieťatku chýba mama s prsníkom obvykle viac ako mlieko, preto sa netreba čudovať, ak dieťatko odmieta odstriekané mlieko z pripravených zásob (preto si s týmito zásobami ani netreba robiť starosti :-)). Zvyčajne sa už za jeden deň aklimatizuje a tatino len s hrdosťou ohlási, ako to zvládli. Mamička by si počas odlúčenia mala niekoľkokrát denne aspoň pár minút odstriekavať mlieko. Netreba ho uschovať, ide o udržanie tvorby mlieka.
  • Časté nočné dojčenie – základ je spoločné spanie, aby sa dieťatko nebudilo na pocit osamelosti a mamička mohla spať i pri dojčení. Niekedy pomôže použitie bezplienkovej metódy (dať dieťa po dojčení cikať), nakoľko potreba vyprázdnenia býva častým zdrojom nočného budenia.
  • Nástup do škôlky či nástup mamy do práce – dojčenie pomôže prekonať životnú zmenu. Ak je dieťatko vo väčšom kolektíve, tak to významne pomôže i pri boji s bacilmi. Je možné, že potreba mamy a dojčenia sa zvýši. Treba to dieťatku dopriať, aby ľahšie spracovalo novú situáciu.
  • Potreba tekutín – dojčiatko pri zavádzaní príkrmov nemá potrebu inej tekutiny okrem mliečka. Potreba pitia vyplýva skôr z potreby napodobňovania svojho okolia. Dajte preto dieťatku obyčajný nerozbitný pohárik  ̶  bez násosky, špeciálnych otvorov či držiakov a už vôbec nie dojčenskú fľašu s cumľom. Tekutinu (ideálne vodu) nalejte len na dno a nechajte dieťa, aby vás napodobňovalo. Uvidíte, bude šikovnejšie, ako ste čakali.
  • Významne pomáha podpora rodiny, okolia a iných mamičiek. Ak doma podpora nie je, nájdite si komunitnú skupinu (reálnu alebo virtuálnu), ktorá podporuje dlhodobé dojčenie a každá starosť sa stane polovičnou.

Dbajte na zdravý životný štýl
Či už mamička dojčí alebo nie, treba si uvedomiť, že tým najpodstatnejším pre optimálny rozvoj bábätka je fyzický kontakt. Pri ňom sa vytvára hormón oxytocín, ktorý zabezpečuje optimálny vývoj mozgu dieťaťa, a taktiež ovplyvňuje premenu ženy na matku. Dojčenie tomuto ideálne napomáha, ale nie je jedinou podmienkou.

Ak už mamička z akýchkoľvek dôvodov prestane dojčiť, je to veľmi silný marketing výrobcov umelých mliek, ktorý tvrdí, že aj dieťa na príkrmoch potrebuje umelé mlieko. Je vraj plné dôležitých doplnkov a svojimi vlastnosťami sa blíži kvalite materského mlieka. Pre nedojčené deti je umelé mlieko veľmi dôležité v prvom polroku života (ak nie je k dispozícii náhradné materské mlieko), nakoľko je v ňom bielkovina kravského mlieka štiepená. Inak by ju nezrelý žalúdok nedokázal spracovať. Po pol roku však žalúdok dokáže spracovať príkrmy, odkiaľ vie získať všetky dôležité látky. Potreba sať zostáva zachovaná aj pri nedojčených deťoch, preto je obvykle náročnejšie zrušiť im fľašu. Je na každej mamičke, aby sama starostlivo zvážila, či pre jej dieťatko nie sú omnoho cennejšie prirodzené príkrmy pripravené z priemyselne nespracovaných surovín. Potrebu sať možno uspokojiť s cumlíkom a náručou matky.

Takisto je veľmi dôležitý zdravý životný štýl. Darmo bude dieťa dojčené, ak sa nebude otužovať a nebude mať zdravé príkrmy. Už jedna choroba liečená pomocou antibiotík vie poškodiť črevnú mikroflóru, ktorú z veľkej miery zabezpečuje práve materské mlieko.

Moja osobná skúsenosť mi ukázala, že najlepšie pre mňa i dieťa bolo dlhodobé dojčenie spolu s nosením i spoločným spaním. Želám každej mamičke, aby to mohla zažiť rovnako. Dúfam, že sa vám dostane kvalitnej podpory a prípadnej pomoci už od pôrodu, kde dojčenie začína…

Ing. Jana Michálková

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com
Prehlásenie autorky: Ing. Jana Michálková, poradkyňa pri dojčení, www.dojčenie.eu, sa venuje poradenstvu pri dojčení od roku 2010, sama dojčila 10 rokov. Neodporúča a odmieta podávanie umelého mlieka, ak sa nevyčerpali iné alternatívy, ako aj používanie umelých náhrad prsníka (cumlík, fľaša, klobúčik). Pri poradenstve sa riadi Medzinárodným kódexom marketingu náhrad materského mlieka a princípmi vzťahovej výchovy. V priemysle detskej umelej výživy nemá žiadne záujmy. Tento článok bol poskytnutý bezplatne.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok