Črepiny z môjho zrkadla 29)
Situácia:
Dcérka sa učí rôzne pesničky. Aj z počutia. Keď sme navštívili babku, dobehla suseda a začala dcérku „skúšať“. Či si pamätá pesničky, ktoré ju učili s babkou. Dcérka ich odmietla spievať, tak aby ju suseda navnadila, povedala: „A neskúsiš túto? Asi nie, pretože ty ju určite nevieš! Zabudla si, cha-cha!“
Čo tým chcem povedať:
Suseda chce navnadiť/prinútiť dcérku, aby spievala. Manipulačnou technikou. Možno nechcene – výsmechom.
Čo tým hovorím:
Ak niečo dieťa zabudne, pomýli sa, nevie si spomenúť, nie je to v poriadku. Je možné, že sa mu budú iní vysmievať, tak sa zahanbí. Možno začne svoju nevedomosť schovávať – začne sa otázkam, ktoré by ho odhalili, vyhýbať alebo zaklame. Začne sa cítiť hlúpo (pocit menejcennosti). Alebo sa naučí predvádzať, aby dokázalo svoju hodnotu (podmienečná láska – budú ma ľúbiť, ak budem múdre). Strach sa premení na hnev voči tým, ktorí pochybujú. Voči pochybnostiam samotným – voči chybám, zabudnutým spomienkam – voči vlastnej hlave, ktorá zabudla – voči sebe, lebo zabúdanie je dôkaz hlúposti. Deti manipuláciu cítia ako niečo nepríjemné, čo nie je v poriadku. Čo ich degraduje na bábku v rukách iných.
Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Skúste si spomenúť a dvihnite ruku tí, ktorí ste v živote nepočuli vetu – a ty to nevieš? No to snáď nie! Ha-ha, si zabudla, pomýlila si sa! Výsmech. Pocit, že sa nám stalo niečo, čo nie je normálne. Bolelo to? Zľakli ste sa? Hanbili sme sa? Na čo slúži táto manipulácia? Aby sme sa hnali bleskovou rýchlosťou za dokonalosťou. Nezlyhali pred druhými. Zlyhanie rovná sa podkopávanie sebavedomia.
Dokonalý nebude nikdy nikto. Ani učiteľ, riaditeľ, šéf, podriadený, nadriadený – alebo teta suseda. Nejde o to všetko vedieť. Ale o to, že nás táto manipulácia rozdeľuje, núti súťažiť, dokazovať si vlastnú cenu pred druhými aj pred samým sebou.
Tento výrok učíme deti od útleho detstva. Keď ani netušia, že dokonalosť je (pre dospelých) niečo iné ako maminka pri boku, hračka v ruke, dobré jedlo na stole, záhradka zaliata slnkom alebo dažďom, tatko hrajúci sa na šaša, večerná rozprávka z tabletu alebo čítaná maminkou z nádherne obrázkovej knižky. Že to nie je jabĺčko, na ktoré dokážu konečne dočiahnuť, pretože vyrástli o pol centimetra! Alebo babka zvoniaca za dverami.
Nechcene ich učíme, že cena človeka sa dá merať jeho vedomosťami, schopnosťami (krásou, talentom, peniazmi…) a pokiaľ ich nepreukáže, nedosiahne vysoko na NAŠU predstavu dokonalosti (každý má svoju), nie je hodný úcty a rešpektu (čo je podmienečná láska).
Skúsim to ináč – nie je pre moje dieťa a teda celú spoločnosť lepšie, ak sa miesto súťaženia naučí pomáhať, navrhovať postupy prospešné pre všetkých, spájať sily s ostatnými? K tomu nepovedie veta „ha-ha, ty to nevieš!“ A ja viem, že to teta tak nemyslela. Ale predstavte si, že to tak nemyslel ani ujo sused, babka, kamarát Miško, teta predavačka – a už sa nám nazbierajú ľudia, ktorí to tak nemysleli, ale tá suma ľudí dcérke niečo naznačí.
Mimochodom zabúdanie je súčasť našej pamäti. Je opakom zachovávania informácií, ale je nevyhnutné a hlavne prirodzené. Takže lepšie pre mňa a pre dcérku je zo slovníka túto neúctivú vetu vypustiť a dcérku naučiť, že ju ľudia jednoducho ako manipulačnú techniku používajú. Ak sa jej to nepáči, čo je celkom normálne, nech sa nebojí vyjadriť sa. Mama a tato budú vždy stáť pri nej.
Mama Žaneta
Foto autorka
Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda na www.dieta.sk nová časť.
Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok