Môže sa stať, že sa bude hanbiť za svoju ženskosť 4)

Tento článok je hlavne pre rodičov, ktorí majú dcérky. Najmä pre matky, ale v neposlednom rade aj pre otcov. Ďalšia z tém, o ktorých sa nerozpráva. Téma, ktorá sa nedostatočne preberá, ktorú mnohí ignorujú, prehliadajú a neberú do úvahy ako silno vplýva na emocionálny život ženy. Menštruácia.

Keď som chodila na základnú školu, anatómiu pohlavných orgánov sme preskočili. Neučili sme sa o týchto ľudských partiách, pretože to učiteľke nebolo príjemné. Keď sme sa my, dievčatá, dostali do posledných ročníkov, vzala si nás učiteľka ručných prác a varenia bokom, podala nám balíčky s vložkami a s brožúrkami Moja prvá menštruácia. To bola celá sexuálna výchova, celá komunikácia ohľadne ženského cyklu.

Hovoríte si, že škola s tým nemá čo do činenia a že by túto oblasť mal mať na starosti rodič, presnejšie matka? Bohužiaľ, stále sú okolo mňa prípady, keď má rodič opačný názor a síce, že dieťa je viac v škole ako doma a preto by sa škola mala postarať o vzdelanie aj v prípade tejto témy.

Nech je už váš názor akýkoľvek, pravdou je, že dievčatá sa väčšinou učia o menštruácií v škole alebo od matiek ako o nepríjemnosti. Niečom, o čom sa nemá rozprávať. Najlepšie je tváriť sa, že neexistuje a nikdy ani neexistovala. Nezhovárať sa o tom ani doma, určite nie pred otcom alebo bratom. A úplne najjednoduchší variant je, ak matka prvý dcérin menzes prejde s nezáujom. Veď to nie je nič výnimočné, povie si, ani  moja matka z toho nerobila vedu a ďalej sme sa o tom nerozprávali.

Áno, matky už majú roky „svojich dní“ za sebou, takže sa nijako  nevzrušujú, ak to „dostane“ po prvýkrát ich dcéra. Je však vhodné, vychovávať naše dievčatá v domnení, že „ich dni“ sú niečo nečisté a nemajú sa o tom najlepšie vôbec vyjadrovať?

Určite netvrdím, že sa o tom máme otvorene zmieňovať každému známemu. Ale zamyslime sa – aký máte pocit, milé ženy, keď kupujete v obchode vložky alebo tampóny? Akoby bola vaša intimita ostatným odkrytá, alebo sa trošička hanbíte? A aký pocit majú muži, ak ich pošleme do obchodu po dámske hygienické potreby? Muži sa hanbia a veľmi veľa z nich odmieta zúčastniť sa nákupu týchto vecí. Prečo? To je presne tá vec, o ktorej chcem hovoriť – pretože je to niečo, čo sme naše malé dievčatá učili a síce hanbiť sa, že to „dostali“, pretože sú s tým samé nepríjemnosti. Pretože je to niečo, od čoho sme malých chlapcov a potom mužov chránili a nikdy im poriadne nevysvetlili, čo sa deje s telom ženy. Je nám nepríjemné hovoriť o tom aj s partnerom.

Kde to všetko začalo? Pozrieme sa na dospievajúce dievča. Mladá dáma síce vie, že keď bude rásť, niečo sa stane s jej telom. Už o tom počula, ale nikto jej nevysvetlil podrobnosti. To málo, čo jej povedali v škole, tá brožúrka, ktorú si mala prečítať a najlepšie sa nikoho nepýtať, ak by mala ďalšie otázky – nestačilo. A tá krátka konverzácia s matkou, ktorá jej v rýchlosti povie, čo bude prichádzať každý mesiac – tiež nie. Jediné,  čo dievča pochytí, je to, že nikto o tom nechce hovoriť. Tie krátke úsečné vety, ktoré jej matka povie, jej napovedia, že jej samotnej je to nepríjemné. Dievča je nielenže postavené pred hotovú vec, že dlhé roky bude každý mesiac krvácať, ale k celej veci preberie postoj matky a bude jej samej nepríjemná.

Samozrejme, za mojich čias sa rozdávali iba brožúrky a úprimne dúfam, že sa situácia zlepšila. Niektoré dievčatá sa možno zhovárajú „o svojich dňoch“ s kamarátkami, nechajú si všetko vysvetliť od „najskúsenejšej“  alebo sa pozrú na internet, kde narazia na množstvo „overených“ rád a názorov – a, priznajme si, veľa z nich sú nezmysly. Nesmieme však zabudnúť, že ak sa to tak stane, môžu vzniknúť dezinformácie.

Preto, ak mladá slečna konečne dozreje v ženu, celý proces sprevádza strach. Vie, že o tom nikto nerozpráva a že nikto nesmie vedieť, že má práve svoje dni. Cíti sa hlúpo, trochu zahanbene a určite to nie je nič, na čo by bola hrdá.

Je to v poriadku? Pozrime sa na iný scenár. Matka svoju dcéru vopred pripraví, čo sa bude s jej telom diať pri dospievaní. Keď nadíde ten deň, matka sa netvári, že ide o niečo obyčajné a nezaprisahá dcéru, aby o tom bola ticho. Miesto toho ju vezme na večeru, oslávia ženstvo a matka dcére vysvetlí, že sa kedykoľvek môže na čokoľvek spýtať. Dcéru nevystaví situáciám, v ktorých by sa mala za svoje novo nadobudnuté ženstvo hanbiť. Naopak, učí ju, že má byť hrdá na to, že toto krásne privilégium ženy je výnimočná vec. Dáva nový život a robí nás ženami.

Ak toto budeme učiť dievčatká od útleho veku, nebudú sa cítiť menejcenné. Naopak, tým ľahšie nájdu svoju ženskú silu a vyrovnanosť. Schopnosť byť hrdé na to, že sú ženou. Ľahšie sa stotožnia s úlohou ženy, ktorú si nebudú musieť dokazovať odhaľovaním čo najväčšieho centimetru štvorcového ženských kriviek. Nebudú prahnúť po potvrdení svojej krásy a ženskosti od čo najväčšieho počtu mužov. A to hlavné – z psychosomatického hľadiska by sa určite znížil počet žien, ktoré majú nepravidelný menzes, ktoré trápi neplodnosť a anorgazmia. To by bol krásny svet, čo poviete?

Mgr. Mária Hanúsková
Foto Shutterstock.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).