Alžbetka maľuje. Čo všetko skrýva machuľa? | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Alžbetka maľuje. Čo všetko skrýva machuľa?

Alžbetka maľuje. Čo všetko skrýva machuľa?

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 30)

Maminka, keď raz maľujem, tak jednoducho maľujem. Nie je to nič viac, nič menej. Je to deň, je to plynutie. Najradšej maľujem, keď maľuje tatko, pretože s ním je veľa zábavy a vymyslí toľko vecí. Je mi s ním skvelo. Raz sme však maľovali s Miškom, raz s babkou a zistila som, že z toho robia normálne vedu! Z maľovania sa stala zastávka, zákaz. Červená na prechode pre chodcov. Vraj má maľovanie svoje pravidlá. Akože?! Hm, možno ľudia potrebujú pravidlá pri všetkom… Preto som sa rozhodla, že aj ja také vytvorím. Tu je mojich trinásť zábavných, no poučných pravidiel!

  1. Maľujme, s čím sa dá. Samozrejme, doma máme ceruzy, fixky, vodové a temperové farby, tuhy, tuš, perá, kriedy, štetce. No vedela si, že sa dá maľovať aj s citrónom? Namáčala som si doň štetec a vyfarbila hrad na okne. Voňal.
  2. Maľba nemá hranice na papieri. Vieš, maminka, maľba nezačína na papieri. Začne v hlave alebo oku, pokračuje vo vzduchu, presúva sa po stenách, okne, zemi, stole, je aj na rukách a nohách, dokonca sem-tam mi skočí na bruško. A na papier sa dostane len niečo z nej. Je preto dôležité, aby si pochopila, že keď ju zazriem na okne, chcem ju tam zastaviť a ukázať ti ju.
  3. Maľujme, kde a kedy sa dá. Ale keď ju raz zachytím na okne, samozrejme, že ju nezastavím napríklad na stene. Pretože to by ťa nahnevalo. Ty vieš, že by som maľovala najradšej všade. Zafarbiť sa dá všetko. Ale podlaha a steny ostanú radšej čisté, môže byť? Ešte jedna dôležitá vec. Maľovať chcem vtedy, keď chcem maľovať. Nie, keď to odo mňa chce niekto iný. To nie je dobre.
  4. Farby sa napájajú. Keď som bola malá, tak som brala jednu farbu za druhou. Teraz už nie. Pretože modrá pôjde za zelenou, tá za ružovou, za žltou oranžová, za tou červená. Majú zrazu postupnosť. Ako ju vidím ja.
  5. V linkách zvieratko nekončí. Keď chcem vymaľovať zvieratko, tie čierne čiary nie sú pre mňa hranicou ako pre Miška. Vždy sa hnevá, keď mu štetec vyjde mimo. Ale nemusí. Veď aj naše farby prechádzajú do vzduchu! Sú okolo nás.
  6. Čmuha nie je čmuha. Nerozumiem, prečo niektorým maľbám hovoríte čmuhy a machule. Sú niečím iným. Vtáčika som zafarbila preto, že som ho schovala do postele, kačku som dala za stenu, lebo má pršať. A psíka som zamaľovala do búdy.
  7. Ako držím ceruzku. Nechcem držať ceruzu tak, ako mi ukazuje babka. Ešte nie, pretože sa mi maľuje lepšie inak. Necítim sa dobre a potom sa musím sústrediť na držanie ceruzky a nie na to, čo kreslím. Ruší ma to. Veď to sa zmení, nebojte sa.
  8. Napodobňujem. Vieš, že maľujem tak, ako to vidím okolo? Slnko preto kreslím ako yellow „čarbanicu“, pretože to tak robí tatko. Pridáva tam aj orange farbu, aj red a purple. Vtáka kreslím ako vlásky, lebo aj ty si to tak spravila. A krokodíl je taký smiešny preto, že ho tak kreslí tato. Babka kreslí samé kruhy, tak aj ja kruhujem.
  9. Maľujem a mením. To, že teraz maľujem takto, neznamená, že tak budem maľovať aj nabudúce. Keď budem väčšia. Tak sa neboj, ak maľujem krivú hlavu! Veď – všetko sa mení. Aj ja. Aj tá hlava.
  10. Nepoznám „nepodarilo sa“. Miško to pozná, ale to preto, lebo ho „učia, opravujú, zastavujú, napomínajú, ukazujú…“ A maľovanie sa učíme sami. Netreba, aby nám maľovanie opravoval niekto iný. Ten „iný“ totiž má v hlave svoje maľby a svoje predstavy. Teda nevie moje opraviť inak než podľa svojho. To potom nie je moje. Preto v maľovaní neexistuje „nepodarilo sa“. Ak náhodou poviem – „neviem“, môže to znamenať – „zatiaľ nechcem“.
  11. Spestrenie maľovania. To je najlepšie! Stačí zobrať lepidlo, nožnice a hotovo! Alebo vezmime farby na dvor a k maľbám pridajme škatule, drevo a blato.
  12. Maminkina pozornosť. Mám rada, maminka, keď na teba zakričím – Pozri, pozri, čo som nakreslila – a ty sa pozrieš. A vidíš to, nepozrieš sa tak, že to nevidíš. Dávaš pozor. To je úžasné, lebo niekedy kreslím len pre teba.
  13. Čo maľujem. Zatiaľ vtáky, koníky, mačky. Seba, teba, tatka a babku. Dúhu. Črevá robota. Kameru. Babu jagu. A myšky. No vraj sa dá nakresliť aj hnev! Alebo radosť. A vraj sa dajú nakresliť aj odpovede na otázky, na ktoré som nevedela odpovedať. Alebo sa kreslia otázky, ktoré nikto nevie vysloviť! Zaujímavé, nie?

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 29)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, každú sobotu pribudne nová časť.

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok