Uhol pohľadu. Ako sa Alžbetka s „neúspechom“ zmierila

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 37)

Maminka! Dnes som, predstav si, rozbila porcelánovú sovičku. Zľakla som sa, potom rozplakala, pretože to som nechcela. Keď slzy aj hnev odišli, napadlo mi, čo tak ju zlepiť? A tak sme ju zlepili. Niektoré veci sa ale zlepiť nedajú, však? Odtrhnuté kvietky, odstrihnuté vlasy, osolený čaj, prasknutý balón. Pokazené auto, zlá práca, ufrflaný sused. Deň, keď mi všetko padá z rúk… Čo vtedy robiť???

Dedko raz povedal: „No, neni šecko také lahké, co?“ Veru nie je. Ale to mi nikdy nevadilo. Len ma to hnevalo alebo rozplakalo. Tak som sa s tým zmierila. Vypustila som sklamanie a hnev. A potom som si vybrala. Buď idem skúšať ďalej (stavať vežu z kociek, puzzle, vyliezť na strom) alebo to nechám tak a vyskúšam inokedy. Hotovo.

Ty si mi, maminka, povedala: „Alžbetka, je to ako zastávka na ceste učenia. Pribrzdila ťa, lebo si asi išla príliš rýchlo. Veža je vysočizná a nie vždy sa ti podarí ju stabilizovať. Teraz môžeš skúmať, prečo spadla. A naučiť sa, ako ju postaviť, aby nespadla. Vytrénuješ si vytrvalosť, trpezlivosť, prácu s detailom, sústredenosť a manipuláciu.“ No neviem, neviem. A čo vy? Je to aj pre vás zastávka? Idem sa na to radšej pozrieť:

Babka od zlosti hodila polámaný koláč do koša. Ujo ten divný bicykel predal, nemal už chuť sa na ňom učiť jazdiť. Teta poprosila inú tetu, aby jej postavila kuchyňu. Miško rozdupal autíčko na márne kúsky. Druhá babka bola zo seba sklamaná, nešťastná a tvrdila, že sa jej to nikdy nepodarí. Tatko sa zase občas hnevá na celý svet. A dedko tvrdí, že sa to deje naschvál.

Tak som sa rozhodla, že sa radšej nebudem „neúspechom“ zaoberať. Lebo keď sa naň ostatní sústredili, boli takí smutní. Brali ho ako svoje zlyhanie. Akoby boli sami neúspechom. Ale to tak nie je! Je to len zastávka v učení. Je to cesta a tá bude pokračovať, nie, maminka?

Aj keď sa všetko nedá zlepiť – dá sa vymyslieť, čo s tým spraviť. Vypestovať iný kvietok. Vyčkať, kým vlasy dorastú. Uvariť iný čaj. Nafúkať ďalší balónik. Vytiahnuť bicykel miesto auta, vymeniť prácu alebo v nej niečo zlepšiť. Podebatovať so susedom. Zmieriť sa s dňom, keď mi všetko padá z rúk. Alebo poprosiť inú tetu, aby nám postavila, čo my postaviť nevieme. Nie?

Hm, maminka, a môžeme za neúspech považovať zmenu? Pretože ja sa mením stále. Rastiem, menia sa mi vlásky, zväčšujú nohy, ruky a som ťažšia! Je to neúspech, že sa už nevmestím do tej krásnej bundy, ktorú si mi kúpila? Keď sa sťahujeme? Keď pôjdem do školy? Alebo je neúspech aj to, že Miško vidí niečo inak než ja? Že ťa neprinútim dať mi miesto obeda čokoládu? Vie byť aj úspech neúspechom? Hm, ja si radšej myknem plecom a idem ďalej. Ideš so mnou, maminka?

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 36)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, každú sobotu pribudne nová časť.