Alžbetka a blato. Prečo je pre deti také dôležité

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 41)

Milá maminka. V máji boli dni, keď nádherne pršalo. Počasie je úžasné, hoci máš voči nemu veľa výhrad. Ja sa mu teším. Dážď nie je len dážď. Je to voda, ktorá zadarmo padá z oblohy. Ktorú pijeme, je v našom tele, drží sa v zemi a živí rastliny. Spievajú jej, volajú ju, počuješ? Rastú z nej, zelenejú. Aj ja rastiem. Od radosti. A keď pršať prestane, alebo len kvapká, zbožňujem vybehnúť von, hľadať bačoriny a váľať sa v blate. Lenže blato, maminka, znamená aj niečo iné ako špinavé oblečenie…

Pre teba, maminka, znamená blato čo? No? Zamysli sa. Jasné, sú to starosti a povinnosti. Oblečenie treba vyprať, ak to vôbec pôjde a nezničím si nové tričko. Treba vydrhnúť ruky, nohy, vlasy sú zalepené, nedostalo sa mi blato do očka? Nie je zapálené? Nenachladla som? Nenahltala sa, nechytím niečo? A už vôbec sa to nepatrí, keď máme namierené do obchodu. A ja, bác do bačoriny. Teraz zašpiním auto… A tak. Toto všetko poznám, naučila si ma to.

Takto vidíš blato ty. Aj ja ho tak raz určite uvidím. Dovtedy mi ho ale, prosím, nechaj. Pretože kedy sa mu budem môcť tešiť, ak nie teraz? Keď môžem povedať: Ale veď ja som malá. Aj ty to môžeš povedať. Taká milá výhovorka. Nuž, a ako vidím blato ja? Vidím v ňom maľovanie – pretože má rôzne farby a keď sa ním natrú ruky, robí nádherné čmuhy. Všade – na mojej tvári, Miškovej hlave, Julkiných nohách. Robí mazľavé čiary na betóne. A keď sa natrie na mačku, je to sranda! Veď neprotestuje…

Vidím modelovanie, pretože sa z neho dá postaviť veža. Vidím polievku, pretože sa dá napchať do hrnca a vonku variť akože na sporáku, čo sme si s Miškom vymysleli. A vidím, ako blato letí a dopadá na všetky deti. Vieš, čo tie deti robia? Smejú sa. Blato je ako tvoje filmy. Je to príbeh, dobrodružstvo a nápady. Lenže keď ten príbeh zažívaš ty, už to nie je len o ňom. Je o tebe a o takej čistej radosti a šťastí, že sa ti do srdiečka nič iné nevmestí. Počuť smiech, výskanie. Cítiš tú voľnosť a slobodu, kedy nezáleží na tom, čo povie babka odnaproti alebo tetky susedy? Blato je len a len radosť.

Poď so mnou a skús to tiež. Len sa radovať z blata. Chytiť ho a natierať sa, mačkať ho a počúvať, ako čvachce. Vtedy zabudneš na zajtrajšok, včerajšok, na ostatných a chvíľu budeš myslieť len na seba a blato. Ty a ja natreté blatom. Je to spoločná chvíľa, očistená od všetkého, čo je okolo. My, deti, máme zatiaľ radosť a blato. Nechaj nám to, maminka. Pretože raz príde čas, kedy miesto blata a radosti prídu starosti. Možno už na blato nebude čas. Ale vieš, čo? Vždy tu budú nejaké deti, ktoré nám ho pripomenú. Ako teraz my pripomíname vám.

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 40)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla.