Ako budovať sebavedomie u detí?

„Ty si úplné nemehlo! Nič poriadne z teba nevyrastie!“ Aj vy ste už niekedy boli svedkami podobných vyjadrení na detskom ihrisku či v parku? Obyčajne ich sformuluje hnev a „horúca hlava“. Keby sme sa najskôr zastavili, predýchali a až potom hovorili, asi by sme volili jemnejšie slová, aby sme nenarobili šrámy na detskej duši, ktoré sa len veľmi ťažko hoja. A čo je horšie, môžu na sebavedomí dieťaťa zanechať trvalé stopy. Poďme spolu budovať zdravé sebavedomie našich detí! Treba to robiť už od útleho detstva a hlavnú úlohu pri tom zohrávajú rodičia.

Sebavedomie je uvedomovanie si vlastnej hodnoty a je veľmi dôležité, aby sa deti cítili hodnotné. Ako my hodnotíme svoje dieťa, tak ono potom hodnotí seba. Spôsob, akým s ním komunikujeme, je rozhodujúci pri budovaní jeho sebaúcty. Preto treba deťom ukázať, ako si ich ceníme vo všetkých druhoch komunikácie. Napríklad namiesto úvodných slov „ty si úplné nemehlo“, stačí povedať „verím, že to nabudúce zvládneš“.

Malé dieťa sa nevie ohodnotiť a vychádza z toho, čo mu sprostredkuje okolie. Ak ho rodičia vedú k jedinečnosti a podporujú ho v tom, čo mu je vlastné, dávajú mu pocit bezpečia, úcty a lásky, dostáva dobré základy, na ktorých môže neskôr budovať.

Netreba si však sebavedomie mýliť s bezohľadným správaním, keď dieťa alebo dospelý nemá hranice a myslí si, že všetko je dovolené, neberie ohľad na druhých a všetci sa musia prispôsobovať len jemu. Na bezohľadnom správaní si nemôžeme budovať sebavedomie.

10 KROKOV K SEBAVEDOMIU

• Povedzte vašim drobcom, ako veľa pre vás znamenajú, aká je s nimi zábava alebo, že niečo skvelo vymysleli. S našimi deťmi si často pozeráme albumy a videá, ako sa narodili, hovoríme im, ako veľmi sme sa na ne tešili a akí sme šťastní, že ich máme. Občas si ich listujú aj samy a ja pozorujem malý úsmev na tvárach. To sú ony. Sú jedinečné.
• Chváľte ich za aktivity, za ich vlastnosti, najmä za tie, ktoré chcete posilniť. Pochvala je veľmi silná a čarovná. Je dokonca päťkrát účinnejšia ako trest a kritika. Deti majú veľmi rady, keď ich rodičia a učitelia chvália – pozrite sa do ich očiek, ako im vtedy žiaria. Všimnite si silné stránky vášho dieťaťa a povedzte mu o nich. (Dieťa však nemusíme chváliť za to, že napríklad ráno vstalo z postele, to by malo byť predsa samozrejmé.

Nedávno sa bicyklovala dcéra našich amerických známych a bolo to samé „great awesome and absolutly terrific“ (úžasné, veľkolepé, absolútne ohromné)… Vlastne sa len začala učiť bicyklovať s pomocnými kolieskami a spravila prvých pár záberov pedálmi. Nuž, iné kultúry to prežívajú odlišne a možno tej chvály bolo viac, ako by sme použili my, Slováci. Psychológovia tvrdia, že máme byť pri chválení čestní a pravdiví. Skúsme malým deťom dávať zvládnuteľné úlohy, o ktorých vieme, že ich vedia vykonať a potom ich pochváľme. Deti, ktoré rodičia často kritizujú, rýchlo a ľahko strácajú odvahu a sebaúctu.

• Trávte s vašimi deťmi čas aktívne. V americkej literatúre sa môžete stretnúť s výrazom „quality time“, čo je vlastne aktívne strávený čas s dieťaťom pri konkrétnej činnosti, na výlete, prechádzke, pri čítaní knihy, vyrábaní tvorivých vecí a podobne. Neznamená to, že rodič je len prítomný pri dieťati, ale sa priamo aktívne zapája do nejakej aktivity s ním. Je to vynikajúci čas, keď sa s nami dieťa pravdepodobne podelí o svoje pocity, radosti a starosti. Možno budeme prekvapení, čo všetko sa ukrýva v jeho dušičke.

• Robte veci spolu. Nezabudnite sa však pri tom obrniť extra dávkou trpezlivosti. Napríklad pri varení alebo pečení bude všade múka aj cukor a všetko bude trvať dvojnásobne dlhšie, ale za ten výsledný efekt to stojí. Keď deti uvidia, že chcete s nimi veci vyrábať, je to pre ne odkaz, že sú pre vás hodnotné. Deti sa zároveň učia novým zručnostiam a stanú sa schopnejšími. Nezabudnite ich povzbudiť pri skúšaní nových vecí, pretože zákazy v nich nevybudujú zdravé sebavedomie a istotu, skôr ich odradia od experimentovania a objavovania. „Nesmieš, spadneš, tam nechoď, nerob to…“ nie sú tie správne slová.
• Nezabúdajte na fyzický kontakt. Je veľmi dôležitý, vzťahová výchova má nesmierny význam. Objatie, úsmev, pohladenie, šantenie s rodičmi od útleho detstva má pre dieťa cenu zlata.
• Aktívne počúvajte vaše dieťa. A keď sa s ním rozprávate, prestaňte robiť iné veci, či už v kuchyni alebo v garáži. Počúvajte ho s plnou pozornosťou, pozerajte sa mu do očí. Klaďte mu doplňujúce otázky, aby ste mu dokázali, že sa oň naozaj zaujímate. Pre dieťa je to mimoriadne dôležité. Obzvlášť, ak sa nám otvorí introvertné dieťa. Keď ho aktívne nevypočujeme, tak sa nám len ťažko zdôverí aj nabudúce a porozpráva o tom, čo prežívalo, keď ho kamarát potkol alebo keď sa mu vysmievali v triede.
• Neurážajte ich, ale zaobchádzajte s nimi úctivo a zdvorilo. Dobré zvyky sa deti učia doma a tak pouvažujme, či komunikujeme s dieťaťom tým správnym spôsobom, či nie sme neustále podráždení alebo netrpezliví.
• Ich názor je dôležitý. A preto sa pýtajme detí, aký majú názor na veci, ktoré môžu ovplyvniť. Samozrejme, že o najdôležitejších skutočnostiach v rodine rozhodujú rodičia, prečo by sme však deti nemohli aktívne zapojiť napríklad do výberu výletu alebo prázdninového tábora. Taktiež by mohli rozhodovať o tom, čo si oblečú. Pre deti je mimoriadne dôležité vedieť, že s ich názorom sa počíta. Známa mi raz hovorila, ako nepríjemne sa cítila, keď k nim prišla návšteva a deti poslali vedľa do izby, lebo dospelí sa chceli porozprávať. Mala dojem, že s jej názorom sa veľmi nepočíta a stále ju berú ako malé dieťa…
• Vlastný príklad je mocný. Buďme deťom vzorom, príkladom v prístupe ku každodenným problémom a situáciám. Neprenášajme na ne naše starosti a predovšetkým im nedávajme pocítiť, že kvôli nim sme sa napríklad nemohli realizovať v tom či onom (hoci by to aj bola pravda). Naše deti za to nemôžu, navyše na skutočnosti sa nič nezmení, iba sa budú zbytočne cítiť vinné. Buďme im oporou, poskytnime im istotu a vždy otvorenú náruč. Pamätajte si, že zdravo sebavedomí rodičia majú zdravo sebavedomé deti. Preto talenty, ktoré má vaše dieťa, v ňom skúste objaviť a rozvíjajte ich. Chváľte a podporujte ho v malých úspechoch a pokrokoch. Nie je však šťastné riešenie cez dieťa si realizovať rodičovské nesplnené túžby.
• Šťastná rodina je azda zo všetkého najdôležitejšia. Tá poskytuje dieťaťu nenahraditeľné pocity, ako sú teplo domova, rodičovská láska, bezpečie a istota, že sa oň kedykoľvek postaráme, pocit vlastnej dôstojnosti a hodnoty. Šťastná rodina ponúka dieťaťu sebadôveru, jeho dôležitosť pre rodičov a pocit, že niekam patrí, má svoje stabilné a bezpečné postavenie.

Úloha učiteľa
Vo výchove k zdravému sebavedomiu môžu zlyhávať aj učitelia, keď sa nesnažia dieťaťu vytknúť alebo vysvetliť, čo urobilo zle, ale degradujú celú jeho osobnosť. Ak dieťa dostane horšiu známku z matematiky, učiteľ ho môže považovať za „nehodné dýchať vzduch“ alebo „sprosté z matematiky, lebo nerozmýšľa logicky“. Žiaľ, aj takéto veci sa stávajú… Na druhej strane tento učiteľ zjavne nevidí ostatné vlastnosti, napríklad, že dieťa je hudobne alebo výtvarne nadané. Toto by si mali uvedomiť všetci učitelia, lebo svojím prístupom môžu narobiť veľa škody. Naopak, vlastné zdravé sebavedomie prenášajú učitelia a vychovávatelia aj na dieťa.

Skúsme zameniť „ty to nedokážeš“, „ty si hlúpy“ za slová, ako „skúsme to spolu“, „nevzdávaj sa tak rýchlo“ či „nabudúce sa ti to podarí lepšie“. Hovorme dieťaťu neustále „máme ťa radi“. Vyjdime deťom v ústrety a oceňme ich snahu, veď isto im všetci chceme dať pancier zdravého sebavedomia, ktorý ich bude chrániť počas života a pomôže im zdolať všetky životné skúšky.

Adriana Slaninová
časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).