Môže sa stať, že jedlom bude zapĺňať emocionálnu prázdnotu

(Jedlo ako jediný zdroj pozitívneho pocitu.)

Keď ľudia prechádzajú mestom, väčšinou sú zabratí do svojich myšlienok a nevnímajú okolie. Po dlhom dni v práci sú vyčerpaní a utlmení a chcú byť čo najrýchlejšie doma. Ja som pravý opak. Všímam si osoby, ktoré prechádzajú okolo mňa, vnímam ich výrazy tváre poprípade interakciu s okolím alebo s priateľmi či rodinou. A je trochu desivé, koľko maličkých obéznych detí s kolovým nápojom či hranolčekmi v rukách vídavam v sprievode svojich rodičov.

Stalo sa mi veľakrát, že som bola svedkom rodiniek, ktoré svoje deti nechali jesť smažené jedlá alebo priveľa sladkostí. Nesúdim a viem, že občas si proste deti takéto jedlá pýtajú alebo na ne natrafia u babičky. Ja však vravím o deťoch, maličkých deťoch, na ktorých je vidieť tento nezdravý životný štýl už od útleho veku a rodičom to pripadá zrejme úplne v poriadku.

Poznáte tie momenty, keď sa necítite dobre, máte zlý deň, ste vyčerpaní, a preto si potrebujete urobiť náladu sladkou čokoládou, cukrovým nápojom alebo zemiakovými lupienkami? A teraz si predstavte, že by ste tento pocit mali stále, až by sa stal súčasťou vášho charakteru. Nevedeli by ste, ako inak zaplniť smútok, únavu, prázdnotu z hrozného dňa, až by ste nezdravým jedlom riešili takmer všetky negatívne emócie. Toto prežívajú aj spomínané deti.

Ako dieťa vyrastá, potrebuje sa naučiť starať o svoje emócie, potrebuje sa cítiť milované a vítané na tomto svete. Veľa detí nemá také šťastie a rodičia, pod paľbou či už nešťastného detstva, alebo nezvládania životných povinností a nástrah, nechajú svoje dieťa vyrásť bez trávenia času s ním, bez vyjadrovania lásky. Namiesto toho riešia výchovu tými najrýchlejšími a, bohužiaľ, najpoužívanejšími metódami ako bitka, krik a cvičné povely. Dieťaťu chýbajú tie základné stavebné kamene zdravého psychického vývoja – bezpečie a láska. A pretože nemá veľa podnetov, aby cítilo akékoľvek pozitívne emócie, musí si ich hľadať inde. Rieši to rôznymi spôsobmi a jeden z nich je aj jedlo.

Iste viete, že čokoláda obsahuje fenyletylamín, ktorý dokáže fungovať ako hormón šťastia. Deti, ktorým rodičia nevyjadrovali lásku, preto najčastejšie siahajú po sladkostiach. Ich konzumáciou si zlepšujú náladu, upokojujú sa, až sa sladkosti stanú jediným zdrojom ich pozitívnej nálady. Jediný pozitívny pocit, ktorý poznali, im dopriala práve čokoláda, nie rodič. V budúcnosti sa môže stať, že budú bojovať s obezitou a len veľmi ťažko sa budú vracať k zdravej hmotnosti, pretože zvyčajne pri chudnutí nejde iba o stratu kíl, ale aj o stratu zdroja pozitívnych emócií.

Samozrejme, ide iba o jeden náhľad na problematiku detskej obezity. Deti pochytia stravovacie návyky od rodičov a ak tí nejedia prospešne svojmu telu, nebude tak jesť ani dieťa. Ak sú rodičia obézni, je veľká pravdepodobnosť, že obézne bude aj dieťa. Aj tu môžeme uviesť príklad zacyklenosti v generáciách – prečo je rodič obézny? Nie je to opäť iba emocionálne nenaplnené dieťa, ktoré si prázdnotu, ktorú nezaplnili rodičia láskou, zapĺňa nezdravým jedlom, až sa to stalo súčasťou jeho charakteru?

Iste poznáte tú analógiu o kvetoch a vode. Prečo rodič zalieva svoje kvety vodou, ale dieťa cukrovými nápojmi? Kvety kvitnú, dieťa chradne. Zalejte kvet malinovkou, neporastie vám. Presne tak, ako vám neporastie ani dieťa. Teraz nemám na mysli rast fyzický, ale duševný a zdravotný. Cukor je síce sladká dobrota, ale mám pre vás „novinku“ – je to droga. Skúste dieťaťu, ktoré denne konzumuje sladké tyčinky, odobrať na jeden či dva dni všetok cukor. Bude nervózne, bude plakať, možno príde hystéria. Inými slovami – abstinenčný príznak. Dokázalo sa, že cukor spôsobuje v mozgu presne také reakcie ako návykové drogy. Ešte stále vám pripadá v poriadku kŕmiť svojho potomka stravou, ktorá ho zabíja?

Mgr. Mária Hanúsková
31. časť seriálu Môže sa stať…
Foto Shutterstock.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.