♪ Daughter-father moment? Nezasahujme!

Črepiny z môjho zrkadla 64)

Situácia: Dcérka pomáha tatkovi pri stavaní knižnice. Tatko pracuje s drevom, klincami, kladivom, skrutkovačom… A dcérka to miluje. Keď môže zatĺkať? Dobre. Radiť klince ako vojakov? Ešte lepšie. Schovať ich tatkovi? Najlepšie! Lenže to neschovala ona, má ich medvedík v brušku za zipsom. Zjedol ich, potvora. Tatko ale pomaly stráca trpezlivosť. A keď mu padne drevo na nohu, pretože pod ním poskakoval plyšový zajac, zvýši hlas. A dcérka posmutnie. Vykríkne, udrie a uteká na posteľ smútiť a plakať. Predtým bol scenár takýto: Maminka dobehla, aby situáciu vyriešila. Upokojila dcérku, upokojila tatka a porozprávala sa s jedným, druhým, obaja sa vystískali a všetko išlo ďalej. Ideálne? Kdeže, chyba.

Čo tým chcem povedať: Maminka je vždy poruke, nabehne na scénu a zachráni potápajúcu sa loď.

Čo tým hovorím: Maminka vyslovuje tatkovi a dcérke nedôveru. Neverí, že zvládnu situáciu po svojom. Myslí si, že ona vie všetko najlepšie. Ide nielen proti sebe, ale aj proti tatkovi a dcérke. Najmä vo vypätých situáciách alebo v situáciách, keď je na scéne babka, dedko, svokra, kamarátka…

Lepšie pre mňa a pre dcérku: Je maminka večný maják? Istotne je. Dá sa k nej pritúliť, keď treba, dá sa na ňu spoľahnúť, keď okolnosti volajú po spoľahnutí, dá sa u nej schovať, vyrozprávať. Večná dobrá mama. Lenže vtedy, keď o to požiadajú tí, ktorých sa to týka. Nesmie zasahovať, ozývať sa, keď ju nikto nevolá. Toto som si musela uvedomiť, pretože som vždy mala tendenciu miešať sa do záležitostí, kde ma nebolo treba. Keď som počula dcérku s niekým sa rozprávať a ten dotyčný si nevedel v situácii rady, nastúpila som a zasiahla. Kvôli nemu alebo dcérke. Lenže týmto som robila presný opak toho, čo som mienila. Nepomáhala som. Škodila som.

Pretože som vlastne hovorila: Neverím vám, že to zvládnete sami. Že ste schopní vyrozprávať si, čo vás trápi, vysloviť sa, ujasniť si, čo sa stalo a priznať si chyby, ospravedlniť sa za ne a nájsť spoločné riešenie, ktoré by vám obom vyhovovalo. Tým pádom som vám znemožnila robiť vo vzťahu pokroky, utužovať si ho – ergo budovať si ho. A nedôvera matky bolí – vlastne nedôvera vo vás, vo mňa, v kohokoľvek.

Musela som si uvedomiť, že to strach ma poháňal zasahovať. Že sa niečo pokazí a nenapraví. Že sa stane niečo, čo nemožno zvrátiť. A skutočne – za tým strachom sa skrývala nedôvera. Ale nevychádzala z nedôvery v dcérku a tatka, alebo v iného človeka. Ale jednak z minulosti, keď nedôverovali mne, a zo vzorca, ktorý som sa naučila, obkukala som ho a uverila som mu – že nedôverujem sebe. Tým, že som zasiahla, som si chcela dokázať, že som hodná dôvery. Nedôveru som takto prenášala na ostatných a utužovala si ju v sebe neustálym dokazovaním.

Preto, keď som začula, ako sa tatko s dcérkou pohádali, zahryzla som si do jazyka a mentálne sa priklincovala do kuchyne, kde som práve robila obed. Ver im, šepkala som si. Chvíľu bolo ticho. Vzápätí som začula smiech, pusinkovanie a pokračovanie v práci, keď dcérka opäť pomáhala, ako vedela. Daughter-father moment, ako mi neskôr muž povedal, keď sa prišiel pochváliť, ako obaja situáciu zvládli. Žiarili im tváre a z nich láska, porozumenie, dôvera, utužený vzťah.

Mama Žaneta
Foto autorka

 

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet z opačného brehu.
Každý týždeň pribudne nová časť.