Môže sa stať, že disciplína povedie k nepochopeniu a hnevu

V jeden pochmúrny deň som sa vybrala k lekárke pre recept. Poctivo som si vyčkala frontu pozostávajúcu z dvoch dôchodkýň a jedného pána v stredných rokoch. Zatiaľ čo sme my ženy pokojne čakali, kým sa dostaneme na rad, pán sa nepokojne mrvil na stoličke.

Po tom, čo z ordinácie vyšla pacientka tiež v dôchodkovom veku, to pán už nevydržal a rozrozprával sa. Začal sa sťažovať, že pani bola v ordinácií príliš dlho, a že za jeho čias chodili chorí k lekárovi skoro ráno, aby nezavadzali ostatným – tým, ktorí si poobede prídu len po recept, alebo na kontrolu, alebo s hocičím iným, čo nevyžaduje vyšetrenie zdravotného stavu.

V takýchto situáciách neviem, čo mám povedať. Po prvé, aj keď takýmto ľuďom oponujete, k ničomu to nevedie. Ak to prejdete s úsmevom a pokývaním hlavy, akože ste si dotyčného vypočuli, ale nemáte záujem konverzáciu rozvinúť, dotyčný človek to berie ako súhlas a obyčajne hovorí ďalej. A takto, prosím pekne, vznikajú nedorozumenia.

Prenesme sa do detstva. Rodičia nám vraveli a učili nás, čo sa patrí, ako sa máme správať, čo je slušné a, naopak, čo je neadekvátne. Takto sa to robí, takto to je a musí byť. A my sme ako deti uverili, že tak je to všade vo svete. Týmto sa riadia všetci ľudia, takto premýšľajú a správajú sa tak všetci na svete. Na začiatku sa to môže zdať ako neškodné vštepovanie disciplíny, až kým… Až kým nezačneme toto správanie očakávať aj od druhých. Čoraz častejšie sa dostávame do situácií, ktoré sú plné nepochopenia. Napríklad vo vzťahu – s milovaným človekom začneme bývať, ale súžitie nie je také jednoduché, ako sme si predstavovali. Ona či on nerobí to, čo robíme my a čo sme očakávali, že robia všetci. Napríklad, že uvaríme polievku presne tak, ako to robila naša mama. A že chce naša polovička do nej hrášok? Veď to tam naša mama nedávala, to do polievky nepatrí!

Jednou z najväčších chýb, ktorých sa dopúšťame, je očakávanie, že sa ostatní budú správať ako my. Očakávame, že uvažujú ako my. My by sme sa predsa zachovali takto, my by sme predsa v danej situácií povedali túto vetu… A tak súdime ľudí, očakávame od nich to isté správanie a myslenie, aké by sme vykazovali my, a prichádza sklamanie, hnev, odsudzovanie.

Presne ako dotyčný pán v čakárni u lekára. Mama mu raz povedala, že k lekárovi sa chodí skoro ráno, aby nikomu v čakárni nezavadzal. Táto informácia sa mu dostala hlboko do podvedomia a riadi sa ňou celý život. Zdá sa mu neuveriteľné a hanebné, že by toto chovanie porušil. Celý život teda chodil k lekárovi skoro ráno, učil tomu aj svoje deti – a teraz sedí v čakárni a hnevá sa, pretože existujú ľudia, ktorí to majú inak. Ktorí prídu k lekárovi, keď majú čas, a nie podľa informácie, ktorú dotyčného pána učila jeho matka.

Môže sa to zdať ako detail. Mohli by sme to považovať za hlúposť, ba až banalitu. Avšak zoberte si, za koľko vecí sa ten pán asi rozčuľoval, pretože ho matka učila, že to predsa vo svete chodí len takto a nie inak. Koľko hádok a narušených vzťahov má asi za sebou, pretože ho matka nenaučila, že ľudia sú rôzni, že sa správajú a myslia inak. Všetci do jedného. Každý z nás je individualita, a v každej rodine majú iné pravidlá. Mala matka naučiť svojho syna (dotyčného pána) radšej rešpektu k rozdielnosti pováh? Nemala bazírovať na detailoch, ale radšej na láskavosti a slušnosti? Odpovedzte si sami pri výchove vlastného dieťatka.

Mgr. Mária Hanúsková
48. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 123rf.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.