Mamička, bábätko vyrástlo!

Láme vás nostalgia pri spomienkach, ako ste prebaľovali, kočíkovali, podávali cumlík, nosili a pohojdávali? Áno, vaše dieťa vás potrebuje menej.

Hovorí sa, že deti rastú rýchlo, ale len tie cudzie. Prieskumy naozaj dokazujú, že ženy svoje dieťa vnímajú skreslene a pokladajú ho za mladšie, než v skutočnosti je. Austrálski psychológovia pred časom zrealizovali anketu a 70 percent viacdetných matiek potvrdilo, že po narodení súrodenca staršie dieťa „akosi“ rýchlo vyrástlo. Môže za to tzv. očarenie bábätkom. Rodičia mu podliehajú do okamihu, kým sa im nenarodí nové bábo.

Bez helikoptéry

Možno vaše dieťa ešte nosí poslednú „bábätkovskú“ veľkosť, no s voľakedajším tvorčekom kukajúcim z kočíka má už pramálo spoločné. Vie zabojovať o priestor, aj o šancu vykonať úkon bez vašej pomoci, aj dať najavo nespokojnosť, ak ho predbehnete a topánočku mu obujete skôr, ako to stihne urobiť samo. Ak vás pri pomyslení na predošlé, to sladko bezbranné obdobie prepadne clivota, je to v pohode. Pokiaľ nepresiahnete istú hranicu. Problém nastáva, keď vo svojom dieťati stále vidíte bábätko a úslužnosťou mu uberáte priestor pri spoznávaní okolitého sveta aj jeho prekážok. Inak, skvelý štartér pre kariéru helikoptérovej mamy, novodobého výchovného postrachu.

Niektoré ženy otvorene priznávajú, že potom, ako ich dieťa urobilo prvé kroky, vyslovilo prvé slová a zmysluplnú vetu, prežívali zmiešané pocity. Radosť z jeho pokrokov zatienilo poznanie, ako čas rýchlo beží a dieťa ich prestáva potrebovať na celých sto percent. Nebyť k dispozícii za každých okolností sa my, mamy, totiž musíme naučiť.

Takto radšej nie

Park. Super miesto na modelové situácie v priamom prenose. Dvojročné dievčatko sa konečne odlepilo od mamy, ktorá podcenila jeho zvedavosť a „nerozvážne“ sa zarozprávala s inou mamou. Dievčinka opatrne pristúpila ku schodíku, mimochodom pár centimetrovému, zvažujúc vlastné limity, maminu nepozornosť a volanie adrenalínu. Už-už kládla nôžku do pieskoviska, keď popoludňajšie ticho preťal výkrik: „Lucia, nie! Spadneš!“ Mama v sekunde priskočila a preniesla ju späť, do zátišia lavičkovej pohody s piškótou v ruke.

Mamou nie sme menej

Zvládate fakt, že dieťa už chce kopec vecí zvládnuť samo? Ako samodiagnostika poslúži malý test. Spomeňte si, ako reagujete na otázky o veku. Odpovedáte v mesiacoch, hoci váš krpec čoskoro oslávi dva roky? Rozprávate v zdrobneninách? Zelenin(k)u stále mixujete? Dupačky vyraďujete s pocitom smútku? Nemalo by vaše dieťa väčšiu radosť z fixiek ako z ďalšej hrkálky? Sledujete každý jeho krôčik, aby ste zabránili možnej nehode? Automaticky mu podáte macka, len čo sa za ním načiahne? Priskočíte zakaždým, keď na detskej tváričke zazriete náznak nespokojnosti? Stop! Umelé predlžovanie bábätkovského obdobia je na škodu. Áno, spočiatku býva pohodlnejšie dieťa nakŕmiť, ako čistiť kuchyňu po jeho šermovaní lyžičkou, vyložiť ho do autosedačky, ako počkať, kým vylezie samo a na vychádzky brať kočík, ako zápasiť s detskou únavou. Bežná rutina je však najlepším zdrojom situácií, keď človiečik získava a trénuje svoje zručnosti.

Dana Ljubimovová Miháliková
Foto 123rf.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.