Črepiny z môjho zrkadla 77)
Situácia: Keď sme sa sťahovali do domčeka, pokrstilo nám ho malé mačiatko. Dovtedy sme bývali v byte, kde nebolo možné chovať domáce zvieratá. Boli sme teda zvedaví, ako sa bude dcérka správať. Mala tri roky a zatiaľ sa jej darilo úspešne tyranizovať mačku jednej babky a jorkšíra druhej. Naháňala ich, ťahala za chvost, uši, mačku balila do oblečenia, psíka venčila tak, že vyzeral na doživotnú traumu. Keď sme do domu prijali mačiatko, z dcérkinho správania sme boli zhrození. Neboli sme jediní. Priatelia kvôli tomu posúvali starú mačku, nezvládala správanie ich dieťaťa. Naša dcérka mačiatko hádzala do okna, pchala ho do škatúľ, hádzala doň hračky. Hrôza. Robili sme, čo sa dalo, aby sme zvrátili to tyranizovanie. Nepomohlo ani, keď sme jej mačku zobrali. S obavami som premýšľala, aký vzťah si dcérka vybuduje k zvieratkám.
Čo tým chcem povedať: Správanie sa k zvieratám v ranom detstve predvída neskoršie správanie.
Lepšie pre mňa a pre dcérku: Chyba. V našom prípade určite. Deštruktívne správanie k zvieratkám (aj k slimákom a chrobákom v záhradke, žabkám, červom, motýľom) nepredpovedalo jej neskoršie správanie. Prechádzajú si takouto tyraniou všetky deti? Tie, ktoré poznám, áno. Skúmajú, zisťujú, spoznávajú, čo si môžu dovoliť, ako to funguje, reaguje. Dcérka zistila, že psík zakňučí, ak mu stisne nohu, mačka poškriabe, ak ju ťahá za chvost, žabka neskáče, ak ju nechá na suchu. Červík neprežije, ak ho schová pod kameň a motýľ nevyletí, ak mu pomačká krídelká. Moje upozornenia, ani vysvetlenia nestačili. Empíria bola dôležitá.
Na potulkách prírodou sme objavili mŕtvy hmyz, červy a žaby prejdené autom, nedávno sme skúmali kostru kapra. Dcérka sa ma pýtala na smrť. Na zloženie tela, bolesť. Zažila smútok, že sa zvieratká a hmyz prestali hýbať. Pochovávali sme mŕtvych vtákov, ktorých sme našli, zachraňovali dážďovky z ciest. Pozorovala vzťah rodičov k zvieratám, no prešla si vlastnými fázami budovania toho svojho.
Ja si svoje „budovanie“ nepamätám, muž áno (likvidoval ako dcérka). On aj jeho mama sú veľkí milovníci zvierat a ochranári. Obaja vynášajú von z domu zatúlané pavúky, kŕmia vtáky, prichyľujú túlavé mačky. Dcérka začala z domu vynášať mravce a do dier im nosí omrvinky. Nútila som ju? Nie. Väčšinou som ju nechala, nech si vyskúša. Ak dospela do fázy tyranie, ktorú som už nezvládala (ani dotyčné zviera), zasiahla som. Toto správanie trvalo asi tri roky, kým sme dospeli do stavu zachraňovania zvieratiek. Teraz má päť rokov a zvieratá zbožňuje. Zo zlínskej zoo nechcela odísť a plánuje si zaobstarať vlastnú. Každú chvíľu skúša, aké to je, byť takým či onakým zvieratkom. Nemá rada, keď v záhrade likvidujem slizniakov. Z bačorín prenáša skokanov k jazeru. Pri posteli má pripravenú veľkú knihu o zvieratách a ak narazí na vtáka, ktorého nepozná, hľadáme ho v knihe o vtákoch. Zbierame škrupiny vyliahnutých vtákov a zisťujeme, kto ich nakládol.
A hoci sa stane, že z lásky naše mačky trápi, dokáže sa im ospravedlniť a stará sa o ne. Takže som si vydýchla. Moja prognóza sa nepotvrdila. Ak teda máte doma malého likvidátora, nezúfajte, že z neho vyrastie veľký likvidátor. Ak, samozrejme, takým istým likvidátorom nie ste vy, rodičia, alebo babky, dedkovia…
Mama Žaneta
Foto autorka
Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.
Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet z opačného brehu.
Každý týždeň pribudne nová časť.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok