Môže sa stať, že nič na svete nás nebude trápiť viac ako naša vlastná myseľ

Poznáte tie momenty, keď sa chováte tak, akoby ste to ani neboli vy? Hoci ste dospelá a zrelá osoba, v istých situáciách reagujete prehnane. Ako dieťa, ktoré sa ešte nenaučilo pracovať s emóciami. Čím to je?

Istá vysokoškoláčka sa dostala na svoj vysnívaný študijný odbor. V štúdiu bola úspešná, zvládala prejsť náročnými predmetmi a nerobilo jej problém prednášať na seminároch. Štúdium skončila s vyznamenaním a zdalo sa, že prácu si nájde ľavou zadnou. Onedlho sa tento predpoklad stal skutočnosťou. Úspešná žena si našla dobre platenú prácu a… Pocítila ohromujúci strach. Táto úzkosť znižovala jej sústredenie, učenie sa nových vecí a, naopak, pripravila úrodnú pôdu pre chyby. Čoho sa dospelá žena, ktorá tak úspešne zakončila štúdium, mohla obávať? Nebola to zodpovednosť, ale práve tá skutočnosť, že spraví chybu.

Keď bola ešte malým dievčatkom, rodičia apelovali na výborný výkon v škole. Horšie známky a poznámky sa nezaobišli bez ich ironického komentára a strápnenia pred rodinnými príslušníkmi alebo matkinými priateľkami. Keď sa jej niečo nepodarilo na prvý raz, otec reagoval krikom a vlnou hnevu, pri ktorej sa triasla strachom. Nespravila skúšky na osemročné gymnázium? Rodičia otvorene vyjadrili svoje sklamanie a ľútosť nad tým, že vôbec poskytli peniaze na jej doučovanie. Dievčatko sa naučilo báť robiť chyby. Chyba znamenala zahanbenie, strach, zosmiešnenie a pochybnosti o svojich kompetenciách a schopnostiach. Chyba značila, že rodičia mali pravdu – dievčatko nie je schopné, nie je hodné lásky, pretože sa mu nikdy nič nepodarí.

Dievča vyrástlo v dospelého človeka a pretože bolo inteligentné, vysokú školu zvládlo bez väčších problémov. Len čo však mladá žena nastúpila do práce, maják v jej hlave sa zapol a kričal na plné pľúca: Nesmieš urobiť chybu! Ako iste viete, v novej práci trvá, kým sa človek zaučí a začne pracovať naozaj efektívne. Lenže dotyčná mala v hlave jedinú vec – že musí byť dokonalá a bez chyby. Akákoľvek chyba alebo poukázanie od kolegov alebo šéfa na to, že ju spravila, ju dokázalo dostať do stavu panického strachu a úzkosti. Aj malá chyba znamenala pre ňu maximálne zlyhanie. To, čo robili v detstve jej rodičia, si teraz robila sama. Zosmiešňovala sa, kárala, hnevala sa na seba, trestala sa. Vravela si, že je hlúpa a nehodná lásky a pochopenia. Opakovala presne tie slová a pocity, ktoré v nej vyvolávali rodičia svojím chovaním a slovami.

Rodičia hrajú zásadnú úlohu v tom, ako sa dieťa bude k sebe správať a čo si o sebe bude myslieť. Spôsob, akým s dieťaťom hovoria, sa stane jeho vnútorným hlasom. Dávajú nám povedomie o tom, kým sme. Ak nás uzavrú do klietky, v ktorej sa budeme báť a budeme väzňami ich kritiky, v dospelosti preberieme ich funkciu a budeme sa väzniť sami. Budeme sa bičovať, pripomínať si strach, budeme sami sebe väzniteľmi. Necitlivá autoritatívna výchova nás dokáže „skrotiť“ tak dokonale, že to v dospelosti robíme sami a v trestaní a psychickom týraní pokračujeme. Preberieme titul rodiča a zhovárame sa so sebou tak, oko to robil on. Presne ako dotyčná žena, ktorá sa v práci psychicky trestala za chyby.

Jedno si však pamätajme – rodičia boli tiež tými deťmi, na ktoré sa kričalo a trestala sa akákoľvek chyba. Boli deťmi, na ktoré rodičia pozerali so sklamaním, pretože nevyhoveli ich požiadavkám. Aj rodičia sa cítili, ako sa cítila zmieňovaná žena – nemilovaní a nehodní lásky. Trestať ich alebo obviňovať by spôsobilo ešte viac bolesti obom stranám. Aký pocit vyvolávajú rodičia v dieťati, taký pociťujú vo vzťahu k sebe samým.

Nie sú to ostatní, ktorí nás trápia, je to naša vlastná myseľ. Sme to my sami, kto dovolí tieňom minulosti držať nás v tme. A jedine my sami sa môžeme oslobodiť. Odpustením a láskou k sebe.

Mgr. Mária Hanúsková
59. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 123rf.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.