♪ Korene netrpezlivosti: Ponáhľaj sa, za tebou sú deti

Črepiny z môjho zrkadla 82)

Situácia: Na ihrisku je mnoho detí. A veľa lákadiel. Ak prejdú cez dva rebríky, lano a drevené veže, dostanú sa na šmykľavku. Rad sa však zrazu zastavil, pretože na lano sa vyšplhal malý chlapček. Ledva stál, no trpezlivo, sústredene a opatrne kráčal od jedného lana k druhému. Za ním horda detí plných energie, nadšenia, naštartovaných ako rakety. Všimla si to aj mamička chlapčeka. Syna poťahala za rukáv a začala ho poháňať: „Rýchlo, ponáhľaj sa, za tebou sú deti a tiež sa chcú dostať na šmykľavku. No, šup-šup. Z lana na lano, pomôžem ti.“

Čo tým chcem povedať: Mama vedela, že deti za chlapcom chcú ísť na šmykľavku, najlepšie hneď. Chlapček bol pomalý, zdržoval, chcela pomôcť jemu aj ostatným deťom. Ukázala synovi, že mu má záležať aj na druhých.

Čo tým hovorím: Mamička nechtiac, nevedomky potvrdila netrpezlivosť. Nielen to.

Lepšie pre mňa a pre dcérku: Keby som bola v topánkach tejto mamičky, spravila by som to isté. Vravím si: „Neposudzuj, neodsudzuj!“ Lenže aj ja som tou istou matkou a teda sa kriticky pozriem na svoje správanie, keďže by som ho zopakovala. Popohnala by som dcérku a teda by som ju vyrušila zo sústredenia – z dôležitého cieľa, ktorý si sama vytýčila, dosiahnutia novej schopnosti a skúsenosti. Prečo je dôležitý? Dieťa si dosahovaním stanovených cieľov buduje sebaistotu, sebavedomie, napokon aj odvahu púšťať sa do nových výziev. V sústredení nedbá na rad detí za sebou (rovnako ako dieťa, ktoré sa konečne dostane na hojdačku a chce sa hojdať tak dlho, kým sa toho nenasýti). Deti vidia ihrisko ako rad lákadiel a výziev, ktorých sa chcú nasýtiť. Potreba podeliť sa prichádza neskôr. Dospelí si skôr uvedomujú „verejnosť“ ihriska a deti tomuto faktu učia – niekedy však na úkor vlastného dieťaťa. Ich úlohou je nájsť zlatý stred a prezentovať ho dieťaťu tak, aby mu ho nevnucovali.

Ak poháňam dcérku kvôli ostatným, potvrdzujem ostatné deti v presvedčení, že sa majú kam ponáhľať, majú byť prečo netrpezlivé, môžu sa hnevať na dcéru, ktorá ich zdržuje a nemá na to právo, veď väčšina sa ponáhľa a čas hrá úlohu (žiaľ, hrá úlohu, ak majú deti stanovený limit na ihrisko). Chlapček vytrhnutý zo sústredenia sa učí netrpezlivosti, nedostatku času, potvrdzuje si svoju pomalosť – neschopnosť oproti starším, väčším deťom. Úlohu samostatne prejsť ťažkú prekážku nedobrovoľne ukončuje, vzdáva sa, nechcene zlyháva. Nesimuluje ihrisko dospelácky a aj ten školský svet?

Skúste si spomenúť, či aj na vaše plecia naložili to napätie, ktoré ako matky a otcovia cítime, keď vidíme svoje dieťa nechtiac zdržovať ostatných. Nechceme pomôcť svojmu dieťaťu, ale v skutočnosti sebe, keď sme boli malí a poháňali nás. Aby sme nezdržovali skupinu, pretože – pamätáte? – „sme takí silní, aký silný je náš najslabší článok“. Futbalové mužstvo, súťažiaca skupina, vybíjaná, matematická olympiáda, recitál…

Poháňa nás strach, že neuspejeme a sklameme. Čo keby sme deti nepoháňali? Nenútili ich utekať pred ostatnými a napokon pred samým sebou. Nenútili ich dbať na ostatných viac než na seba. Naučili by sa sebeckosti alebo by sami od seba začali dbať na ostatných, pretože by nasýtili potrebu dbať o seba? A hlavne nerozhodujme za svoje deti (ponáhľaj sa, pusti ho na hojdačku).

Dieťaťu stačí vysvetliť situáciu a potvrdiť potreby detí. Dohodnúť sa na limite a postarať sa o jeho dodržanie. Jednoduché? Áno, počas plánovania. Aj my dospelí sa máme čo učiť – v školských laviciach nás správne žiť život a dobre sa správať, bohužiaľ, nenaučili.

Mama Žaneta
Foto autorka

 

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet z opačného brehu.
Každý týždeň pribudne nová časť.