Môže sa stať, že v dospelosti budeme mať k deťom rovnaký postoj, aký k nám v detstve mali rodičia

Skúsili ste sa niekedy zamyslieť, či postoj našich rodičov k nám v detstve definuje v dospelosti náš postoj k deťom?

Dnešné mladé ženy o materstve premýšľajú v omnoho väčšej miere. V minulosti bolo skoro povinnosťou ženy mať deti, nediskutovalo sa o tom. Len čo sa žena vydala, do roka sa očakával potomok. Dnešné ženy sa neboja priznať, že sa na materstvo ešte necítia. Viac než kedykoľvek predtým si uvedomujú, že na detskú psychiku vplýva každý ich krok, slovo, akt. Pozrú sa svojej duši do tváre a vidia, že nie sú dostatočne zrelé a pripravené vychovať nového človeka, ktorý by zvládal nástrahy sveta v dobrej psychickej pohode.

Aj v mojom okolí sa nájde veľmi veľa tridsiatničiek, ktoré ešte nie sú matkami. Hoci sú vydaté, o potomkoch nepremýšľajú. Táto skutočnosť ma zaujala a začala som zisťovať, prečo nie je pre deti v ich živote miesto. Bývalá kolegyňa mi povedala zaujímavú vec. Niežeby deti odmietala, ale bojí sa ich. Nevie, ako sa k nim má správať, o čom má s nimi hovoriť – skrátka sú to pre ňu cudzie osobnosti, ktoré akoby hovorili cudzou rečou. To ma priviedlo k otázke: Máme v dospelosti k deťom rovnaký postoj, aký sme mali sami k sebe, keď sme boli deťmi? Respektíve pocit, aký nám dali rodičia zo samých seba?

Skúsme sa na to pozrieť polopatisticky. Dieťa vyrastá v rodine plnej príkazov a zákazov. Rodičia s ním nekonverzujú, nevysvetľujú mu tak prirodzené veci ako pohlavie, rozmnožovanie, jednajú s ním ako s menejcenným človekom, ktorý počúva len jediné: Na to si príliš malý. Dieťa dostáva pocit, akoby na svete nebolo vítané, nebol preň stvorený – je len pre tých veľkých dospelých. Cíti sa presne tak, ako sa k nemu rodičia správali – menejcenne. Rodičia ho neposúvajú ďalej, ale tlmia jeho zvedavosť a nadanie. Nespoznávajú ho a tým ho ani neučia spoznávať samo seba; nerozumejú mu a tak dieťa nerozumie ani samo sebe. Dieťa už len čaká, kým sa z neho stane ten hodnotný dospelý, ktorý môže vedieť všetko, pýtať sa na všetko a konečne byť tým, ktorého naša spoločnosť preferuje – dospelým.

Ale akosi sa mu v dospelosti nedostáva ani pocit hodnoty, ani spokojnosti. Cíti sa rovnako, ako keď bol malým dieťaťom. Avšak pocit, že deti sú vlastne hlúpe a menejcenné, a dospelí sú viac, pretrváva aj v jeho duši. Ak je v tomto prípade tým dospelým jedincom žena, rovnaký postoj prechováva aj k materstvu a deťom. Ak mala rodičov, ktorí nemali intenciu ju spoznať, učiť ju rozumieť vlastným emóciám, vnútorným pochodom a myšlienkam, rovnaký názor bude zastávať aj ona – deti budú pre ňu cudzinci, ktorí rozprávajú iným jazykom, mimozemšťania – akoby mali úplne iný spôsob života ako my.

Presne taký pocit, aký jej dali rodičia zo samej seba, bude mať ona z detí v dospelosti. Ak nevedeli, o čom sa s ňou majú rozprávať, nebude v dospelosti ani ona vedieť, o čom sa má s deťmi zhovárať. Ak si s rodičmi nerozumela a hovorili spolu akoby inou rečou, bude celý život presvedčená, že deťom sa skutočne nedá rozumieť a že ozaj tou inou rečou hovoria. V dôsledku toho si bude k deťom veľmi ťažko hľadať cestu.

Filozofické úvahy a myšlienky možno mnohí odmietajú a odsudzujú, ale práve ony sú základom stáročia známej, ale dodnes ignorovanej pravdy. Preto popremýšľajte, kde končí vaša vlastná osobnosť a kde začínajú názory a črty správania, to naučené konanie a myslenie, ktoré dieťaťu vnútila rodičovská výchova. Ak si odpoviete, možno konečne po prvýkrát spoznáte vaše skutočné Ja a oslobodíte sa od naučených dogiem, ktoré vašu osobnosť po celé roky silno zväzovali.

Mgr. Mária Hanúsková
62. časť seriálu Môže sa stať…
Ilustrácia 123rf.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.